Dovolenka (ale kam?)

Migranti sú tu a ak aj o nich priamo nediskutujeme, lebo dnes človek nikdy nevie, ako, kde, pred kým a čo vlastne je k tejto téme vhodné a povolené beztrestne povedať, útočia na nás z každých správ, novín, sú ich plné médiá. Pomaly aj plná Európa.

Mám syna, vyštudovaného politológa (strašne som chcela z neho mať zubára, ale on si vybral hentakú kravinu a ešte ma dráždi ďalej, pokračuje na doktorandskom, že nech mám teda doma doktora!), No, a on mi minule krásne vysvetlil, že svet jednoducho tak funguje odjakživa, že národy sa vždy priebežne hýbali, že expanzia „barbarských“ kultúr a migrácia kvôli prežitiu, niekedy len kvôli polepšeniu života, sa tiahne celými svetovými dejinami. Vraj, buď sa zmierim s tým, že mi na staré kolená možno niekto natiahne burku, alebo sa mám sama pripraviť na vysťahovanie do inej časti zemegule.

Tak som, ovplyvnená rozumne znejúcimi argumentami „profesionála“, prijala za svoj jeho postoj – nech si každý migruje koľko a kam chce, nech si slobodne vyznáva obľúbeného boha, nech si plodí, nech aj trebárs nepracuje, keď nechce a je to proti jeho naturelu. Nech ignoruje, že v Európe sa hádžu smeti do koša, nech je hlučný, nech pohŕda ženami... Skrátka, nech si kľudne žije to, čo sa mu páči a čo mu jeho genetické, kultúrne, rozumové a ešte neviemaké dispozície diktujú. Pokiaľ nenaruší „moje kruhy“, nebudem sa stresovať, nechám to na kompetentných.

Ráno som sadla k počítaču, blíži sa termín mojej dovolenky. Reku*, omrknem situáciu, lebo posledné roky sa už na „lastminuty“ spoliehať nedá.

A, mrkala som celý deň! Migrácia sa prudko dotkla „mojich kruhov“ aj mojej peňaženky!

Do Turecka (aj na oba Cyprusy) by sa dalo za pár eur, aj do Egypta a Tuniska. Ale, ja si chcem oddýchnuť, nie, byť vo večerných správach za hviezdu s odtrhnutou hlavou čakajúcou na vládny špeciál. V exotických oblastiach budú na programe hurikány a obdobia dažďov. Tam, kde nie je more a súčasne teplo, plánujem chodiť, keď budem na dôchodku. Zostala mi Európa. Do filtra som navolila destinácie, kde by som sa, podľa meteorológov pri troche šťastia, mohla ešte aj na prelome septembra a októbra váľať na pláži, kde mi dajú najesť, napiť, kde nemusím upratovať, zahrám si volejbal, večer môžem prevetrať malé spoločenské a sandálky na opätkoch. Vypľulo mi výsledky vyhľadávania a bolo mi jasné, že migranti „moje kruhy“ nielen narušili, ale rovno zrušili. Hotely za normálnejšie ceny sú vypredané, tých pár voľných, čo tam ešte včera svietilo, si nemôže dovoliť hocikto, nedajbože, že by chcela cestovať celá rodina.

Večer som sa posťažovala do telefónu mame, ako a prečo som hľadanim dovolenky zabila celý deň. Zdá sa, že moja mama dokáže vydolovať pozitívum aj z migračnej krizy: „Chváááála bohu, konečne ťa niekto prinúti sedieť doma na zadku! Poumývaš si okná, poupratuješ, popresádzaš kvetiny, čo más čo furt niekde „rajzovat“!

* 

rekuvýrazvýpoveďsomsomsomsomrekupoctivosťpoctivosťrekudávnorekureku