Slováci a Česi. Prečo sa robíme, že si nerozumieme?

Hoci si sem tam pomýlime kapustu s kelom, v konečnom dôsledku sa chápeme  viac než dosť. O skutočnom nerozumení môžeme hovoriť, ak by sa stretol Číňan s Fínom alebo Maďar s Egypťanom. Naše neporozumenie je kvapkou v mori oproti tomu, čo si rozumieme. Myslím si, že také jazykové previazanie, aké máme navzájom je celosvetový unikát. Tak si to vážme!

Preto, ak nejaký Pražák „ty volé“ na mňa vybehne, že „ty volé, já ti nerozumím“, tak mám chuť mu ponúknuť konverzáciu „in english“ alebo „auf deutsch“. Niekedy sa predavačky tvária až moc dotknuto, keď si v obchode vypýtam „cícer“ namiesto „cizrny“. Ale je to len zrkadlový obraz toho, aké by to bolo, keby si Čech v Stropkove vypýtal „krůtí“,  čiže „morčacie mäso“.

Neskôr narodení Česi rozumejú menej ako my. Neberte to v zlom, ale slovenská mládež vie toho z češtiny o čosi viac a domnievam sa, že aj „říkat“ vieme  lepšie ako vy „hovoriť“. A viete prečo? Pretože na Slovensku beží mnoho filmov s českým dabingom. Vo veľkej miere ich neprekladáme. Áno! Šetríme na tom. Ale ak by sme predabovali film z češtiny do slovenčiny, bolo by to zahanbujúce, nemyslíte? Bolo by to ako keby si dal niekto prešiť kabát z modrej nitky na čiernu.

Určite tým nechcem povedať, aby ste začali chodiť na kurzy slovenčiny. Nemusíte s tým robiť vôbec nič.

Otvorene sa priznávam, že sa vyžívam v aplikovaní niektorých slovenských slovíčok do konverzácie s českými spolužiakmi. Raz mi jedna kamoška poradila slovo „omrvinky“, po česky „drobky“. Keď to vyslovila na party, tak sa jej niekto spýtal, či má pohlavnú chorobu. Úsmevné. Ja som nakoniec omrvinky povýšila na takú úroveň, že som podľa nich nazvala spoločnú fejsbukovú skupinu s českými spolužiačkami. Veľakrát takéto situácie vzniknú nečakane. Raz som kamarátke rozprávala, ako som sa dostala k skvelému ubytovaniu v Brne. „Ako slepá kura k zrnu“ približujem jej to rýdzoslovenským príslovím. „Jako co?!“ a nasledoval smiech.

Ale aby som sa neprechválila mojou priemernou ... ehm ... bilingválnosťou, občas aj ja musím použiť slovník. Raz došla spolubývajúca vytešená, že si kúpila „chřest“. Rukami nohami sa mi snažila vysvetliť, čo len to bude mať na večeru, neúspešne. Sadla som za počítač a napísala do Googla „chřest“. Heuréka! Spolubývajúca večerala špargľu.

Vám sa páči mäkká ľubozvučná slovenčina a nám žoviálna čeština. Čeština je, aspoň podľa mňa, najlepšia voľba na rozprávanie vtipov. V žiadnom inom jazyku nepoviete zábavnú príhodu lepšie ako v českom! Slovenčina je zase krásna na recitovanie básničiek. Oba jazyky sú ľúbivé a niekedy je škoda, že si nechceme rozumieť. Zmeňme to! 

Autor: Annamária Ondrejková

Další články naleznete na munimedia.cz