Rómovia si hľadajú ťažko nielen prácu, ale aj ubytovanie

Rasizmus na internetových diskusiách je najčastejšou reakciou na utorkové uznesenie Ústavného súdu. Ten dal 13. októbra za pravdu dvom rómskym sťažovateľom, ktorí sa už desať rokov domáhajú prešetrenia ich prípadu.

Brno – Kauza hotelových hostí odmietnutých kvôli ich rómskemu pôvodu sa síce odohrala v Ústeckom kraji v Moste, z hľadiska Českej republiky však nie je ojedinelý. Skúsenosť s diskrimináciou Rómov má aj bývalá recepčná Lucia. Avšak z tej druhej strany. Aj keď to nerobila dobrovoľne, na diskriminácii sa sama podieľala. „Hoci som s tým nesúhlasila, od vedúcej hotela som mala nariadené, aby som Rómov odmietala. V takom prípade sme im mali povedať, že hotel je obsadený alebo rezervovaný. Takých prípadov sme mali desiatky,“ priznáva. Ako sama vysvetľuje, dôvodom bola jedna negatívna skúsenosť s neporiadkom v izbe. „Neporiadok po hosťoch je však vo všeobecnosti dosť bežný,“ dodáva.

Čo však bežné nie je, a to aj napriek  predsudkom prezentovaných v internetových diskusiách, je ničenie hotelových izieb a škody na majetku. Prípadov, kedy dôjde k škode na majetku v hotelových izbách, je skutočne málo. „V rámci jedného roka máme maximálne dva takéto prípady,“ hovorí hovorca brnenskej mestskej policie Jakub Ghanem. „Páchateľmi pritom vôbec nie sú Rómovia“, dodáva.

Rozsiahlejší problém

Situácia, kedy sa rómskemu zákazníkovi nepodarí ubytovať v hoteli, je však súčasťou širšieho problému. Spájanie Rómov so zdemolovanými bytmi je totiž v spoločnosti pomerne bežné a eufemistické označenie „vybývaný“ býva taktiež často spájaný práve s pôsobením tejto skupiny obyvateľstva.

Bývanie preto patrí medzi najčastejšie problémy, ktoré sociálni pracovníci s Rómami riešia. Hoci existuje isté percento Rómov, ktorí majú problém s financiami a so zadlženosťou, v bytovej otázke existuje fenomén, ktorý postihuje oveľa väčšiu časť rómskeho etnika. Tou je diskriminácia.

Konkrétne čísla sa však odhadujú len ťažko. Takisto ako v prípade, ktorý sa dostal až pred Ústavný súd, aj tu je zložité rozhodnúť, kedy je problém nájsť bývanie spojený skutočne s diskrimináciou a kedy je chyba na inde. „Problém nájsť bývanie sa určite týka veľkého počtu našich klientov,“ potvrdzuje aj vedúci terénnych pracovníkov a zároveň právnik organizácie DROM Filip Fuchs. Rovnaké skúsenosti majú aj sociálni pracovníci v združení IQ Roma. Na rodinnom prostredí ani na ekonomickej situácii pritom častokrát nezáleží. „Mali sme aj klientov vysokoškolákov, ktorí si kvôli ich pôvodu nemohli nájsť bývanie,“ hovorí Ivona Parčiová z PR oddelenia IQ Roma. V mnohých prípadoch je pritom diskriminácia skutočne prítomná. „Aj keď sú naši klienti s majiteľom dohodnutí na prehliadke, po osobnom stretnutí sa ihneď dozvedajú, že byt je už prenajatý. Keď tam však od nás zo združenia voláme, častokrát zisťujeme, že to tak nie je a byt je stále voľný,“ podotýka Parčiová.

Jedným z najčastejších dôvodov prečo nájomcovia odmietajú práve Rómov býva strach zo zničenia majetku, teda z „vybývania“. Aj napriek tomu, že k demolácii bytov vo vylúčených lokalitách skutočne dochádza, tento problém sa netýka len rómskej komunity. „Takéto výjazdy mávame približne raz do mesiaca, avšak výtržníci pochádzajú z rôznych skupín obyvateľstva,“ hovorí hovorca mestskej policie Jakub Ghanem.

Predsudky o ničení bytov rúcajú aj v mestskej časti Brno-sever. Táto mestská časť je pritom miestom, kde sa nachádzajú aj vylúčené lokality. Od roku 2011 tu však prebieha program na revitalizáciu, čoho výsledkom sú aj štyri novopostavené obytné domy, kde žije takmer dvesto obyvateľov, pričom veľkú časť z nich tvoria práve Rómovia. Problémy s ničením bytov však nenastali. „Tieto domy majú svojich domovníkov, ktorí situáciu monitorujú. Nedávno prebehla aj oficiálna kontrola a všetko je v úplnom poriadku,“ podotýka pracovník Úradu mestskej časti Brno-sever Martin Ingr.

Stagnujúca situácia

Hoci utorkové súdne uznesenie dopadlo pre rómskych sťažovateľov pozitívne,  tento prípad ukazuje aj negatívne znaky právneho systému.

Na jednej strane rozhodnutie Ústavného súdu kritizuje súdy nižšej inštancie, ktoré prípad poriadne neprešetrili a uspokojili sa dodatočne doloženou rezerváciou celého hotela, pričom žiadna izba nakoniec nebola obsadená. Na strane druhej postup súdu ukazuje, že domôcť sa rozhodnutia môže trvať roky. Po desiatich rokoch ani tento prípad nie je uzavretý, keďže sa teraz opäť vráti súdom nižšieho stupňa. „Takáto situácia v našich klientoch len posilňuje pocit, že sú v tomto ohľade bezmocní. Bývanie pritom potrebujú riešiť hneď a nie čakať niekoľko rokov na výsledok súdu,“ hovorí Filip Fuchs zo združenia Romea.

Aj keď by sa mohlo zdať, že takéto rozhodnutie súdu môže znamenať zmenu z hľadiska diskriminácie, Mgr. Jiří Vander z Katedry sociálnej politiky a sociálnej práce fakulty sociálnych  študií Masarykovej univerzity upozorňuje na potrebu istej opatrnosti pri takejto interpretácii. „Takéto rozhodnutie súdu nemusí znamenať posun v obecnej úrovni. Je potrebné uvedomiť si aj ľudskoprávne zameranie Ústavného súdu,“ vysvetľuje.

Lucia Tupá