Keď potrebujeś pomoc, neobracaj sa na kamarátov

Asi som stále naivný idealista, ktorý verí ľuďom a neodsudzuje ich vopred. Najmä ak ide o kamarátov, či priateľov. Ale keď dôjde na produkciu hororu, zabudnite na nich. Hneď.

Rád oddeľujem prácu od súkromia. Je to tak mnohokrát lepšie. Neprenesiete tak pracovné problémy do rodiny, či medzi priateľov. Avšak keď som niektorým spomenul, že sa chystám produkovať film, ponúkli mi pomoc. Vybavia hocičo, zoženú peniaze, dohodnú nejakých vplyvných ľudí, všetko nezištne. Normálne ma nadchli až som sa tešil.

Keď som sa teda na nich naozaj obrátil, že nech niekam zavolajú, niečo zistia, alebo niečo vybavia, zrazu to nejak nešlo. Najčastejšie výhovorky: je kríza, som sa s ním už dávno nevidel, nejako to nevyšlo, zaplať mi za to.

Sranda. Keby to nebolo smutné, bolo by to smiešne. Vraciam sa teda k mojej zásade, ktorú zhŕňa prvá veta tohto textu. O to viac si vážim a ďakujem za pomoc všetkým známym a aj cudzím ľuďom, ktorí mi pomáhajú aby sme Fabriku smrti naozaj natočili.