Máme legendu? Zabime ju.

Bátorička sa nekúpala v krvi panien a Jánošík bol obyčajný zlodej. Aj taký môže byť pohľad slovenských tvorcov na naše legendy. Máme len pár unikátnych historických osobností, ktorými by sme sa mohli pýšiť a aj tie radšej zničíme. Viete si predstaviť, že by rumuni nakrútili film o grófovi Drakulovi, ktorý by ho opisoval ako takého milého uja, čo rád rozdával deťom koláčiky?

Najviac ma prekvapili články súvisiace s novým filmom o slovenskom národnom hrdinovi (ktorého mimochodom hrá Čech). Píše sa v nich napríklad, že keby žil Jánošík dnes, bol by obyčajným zlodejom, ktorého by naháňala polícia. Jasné. Aj partizáni by boli obyčajní zbehovia skrývajúci sa pred zákonmi. 
 




Už pri (True Story) Bathory sa mi zdalo zváštne, stavať príbeh na tom, že vlastne to bolo všetko inak a pravda je oveľa prozaickejšia ako legenda. Veď to je tak určite vždy. Ani Robin Hood sa asi v skutočnosti neradil s lesným duchom Hernom a napriek tomu má táto fiktívna autorita miesto napríklad aj v legendárnom televíznom spracovaní. Krásnym príkladom je gróf Dracula. Bol by zaujímavý film o Vladovi Tepešovi (ktorý je vraj predlohou slávneho upíra), ktorý by zničil legendu o spaní v truhle, či saní krvi z krku mládežníkov?






Jakubiskom "zreálnenú" legendu o najslávnejšej vrahyni, ktorá je aj v Guinessovej knihe rekordov, sa asi snaží zachrániť film The Countesse. Zdá sa, že ju zobrazuje tak ako sa to divákovi páči - ako krvilačnú, panny vraždiacu intrigánsku beštiu.
 




Nový slovenský film o Jánošíkovi vďaka po pravde pátracej scenáristke Eve Borušovičovej, vraj rúca ďalšiu slovenskú legendu. Zistíme konečne, že to bol úbohý lump, ktorého národ doteraz zaslepene, nepoznajúc pravdu, miloval a na ktorého mohol byť každý hrdý? Dozvieme sa pravdu o tom, ako to bolo s tým rozdávaním ukradnutého majetku chodobným? Že vlastne to tak vôbec nemuselo byť - ako tvrdia niektorí historici "nie sú o tom záznamy"? Možno je tu konečne čas aby sme ho vyhodili na smetisko dejín kam, papľuh akýsi, patrí. 
 




Nie je škoda "zobyčajniť" už i tak počtom dosť malú skupinku slovenských historických osobností, ktoré zaujali aj v zahraničí? Je lepšie, keď ich po desťročiach a stáročiach sami odprezentujeme ako bežných, vlastne ničím nezaujímavých ľudí, či nebodaj antihrdinov?
 




Myslíte, že príde ešte film o Štefánikovi, ktorý odhalí jeho latentný homosexuálny vzťah k Masarykovi, ktorého tak zbožňoval, odprezentuje ho ako zlého pilota (veď aha ako umrel) a ukáže, že vlastne ani nebol francúzkym generálom a ušiel zo Slovenska len preto, že túto krajinu z duše nenávidel?