Nový rok zahájila Slovenská televízia ohňostrojom spolu s krátkym príspevkom zameraným na kresťanský odkaz Európy a historické udalosti ako bola porážka Turkov pri Viedni, napoleónske vojny a svetové vojny v minulom storočí. V ohľadom na to chcem napísať, že vojny neskončili a že vlastne trvajú a nové budú vznikať.
V ľudskej spoločnosti vždy existuje nenávisť voči niekomu alebo snaha o ovládnutie niekoho. Nenávisť vedie k tomu, že ľudiasú vraždení z dôvodu príslušnosti k inému národu, etnickej skupine, rase, kultúre či náboženstvu. V západnej civilizácii sa po svetových vojnách zistilo, že je lepšie udržovať politickú a ekonomickú stabilitu. Menšina tak bude väčšinu ovládať ekonomicky či ju dokonca zotročovať. Veľmi sa mi páči výraz z filmu Rocky Balboa, že zmenila sa iba móda. Ľudia sa dobou nemenia, len používají iné nástroje k dosiahnutiu moci.
V roku 1683 boli porazení Turci pri Viedni. Tým začal koniec osmanského panstva v Európe. Dnes muslimovia dominujú v západnej Európe na základe utopistickej demokratickej predstavy, že každý má právo na svoje vierovyznanie. Naopak, arabské štáty sa bráni trvalému pobytu kresťanov na svojom území. Európskí turisti sú na blízkom východe obťažovaní tým, že sa majú chovať podľa moslinským tradícií. Nejde vôbec o to, koľko bezprávia napáchali krešťania v oblasti Jeruzalema. Ide o to, že každý z nás stojí na jednej strane dlhodobého náboženského konfliktu, ktorý nie je čierno-biely. Nechcem, aby sa Evrópa snažila presadiť kresťanstvo v arabských krajinách. Mala by sa však brániť prílivu iných kultúr.
Keď zlyhal pokus Hitlera ovládnuť Evrópu, prišlo sa na to, že je lepšie štáty ovládať ekonomicky a politicky. Po revolúcii bola väčšina našich štátnych firiem bolo predaných do zahraničných rúk. Nemám nič proti šikovným manažérom pracujúcich v nadnárodných spoločnostiach. Je mi však smutno, keď sa domáci manažéri stávajú žoldákmi zahraničných kapitalistov a musia vykorisťovať vlastných ľudí v súkromných firmách.
Ako cudzinec mám často horšiu situáciu keď musím niečo zariadiť v štátnej správe alebo v niektorých súkromných firmách. Kým platili bilaterálne dohody medzi SR a ČR, bola situácia lepšia. Neviem, ako zlepšila EU život bežným ľuďom. Skôr mám pocit, že je tu snaha o zlikvidovanie konkurencie na úrovni našeho priemyslu a poľnohospodárstva a o mocenský diktát. Zahraničné firmy sa snažia vydupať si daňové prázdniny. Lacnej výrobe z Číny nedokážeme konkurovať.
Keď bol v Česku Protektorát, prítomnosť nemeckých vojst potvrdzovala, kto nás okupuje. Kto kolaboroval, riskoval od odboja guľku. Vieme dnes povedať, že kolaborácia je predaj vlastných firiem do cudzích rúk? Dokážeme odsúdiť za to zodpovedných ľudí? Vieme povedať, proti komu sa máme brániť? Je to nadštát EU, chamtiví kapitalisti, či iné kultúry? Máme šancu s tým niečo urobiť? Veď všetci, ktorí konajú proti nám, konajú vlastne legálne a demokraticky. Tak si aspoň povedzme: lidé bděte.
