Socializmus podporoval jednotlivca a hlavne rodinu. Rodina bola základ štátu. Silný štat je to, čím autokratický režím súperil s ideologickým protivníkom. Dnes je doba individualizmu. Vraj si môžeme robiť, čo chceme. Sme “slobodní”. Lenže, keď budeme ťahať povraz na všetky strany, tak ho nikde nedotiahneme. Za socializmu sme ťahali povraz jedným smerom ku komunizmu. To by už dnešný národ nechcel zopakovať, pretože máme novú hodnotu tzv. slobodu. Vráťme sa k prežitiu a teda k budúcnosti národa. Na to, aby sme prežili, potrebujeme dostatok detí. Deti môžeme mať len, ak pokiaľ budeme mať dosť peňazí, aby sme im zabezpečili život na úrovni. Život na úrovni je relatívný pojem, pretože každý z nás má inú úroveň. Ďalej, aby sme si mohli dovoliť deti, nesmieme svoje materialistické potreby povýšiť na prvé miesto. Je určite pohodlnejšie si užívať, než vychovávať deti po celú dobu ich neplnoletosti.
Dostatok peňazí
Zamestnanie
Začneme príjmom človeka. Väčšina ľudí pracuje ako zamestnanci. Zamestnanec sa ťažko môže brániť odvádzaniu daní. Možno sa zvýši daň z príjmu fyzických osôb. Pre nebohatých ľudí to začína byť významnejšia položka. Chudobní sa môžu dočkať kompenzácie. Nadpriemerne zarábajúcim ľuďom je však možné z čoho brať.
Zamestananec je obvykle v horšom postavení voči zamestnávateľovi, pretože existuje dosť nezamestnaných ľudí. Čím jednoduchšia práca, tým ľahšia nahraditeľnosť zamestnanca a teda horšie jeho postavenie. Pokiaľ sa firma chová skutočně “tržne”, tak výhodu nad zamestnancom maximálne využije. Ak sa Vám niečo nepáči, tak tam sú dvere. Aj keby sme sa všetci snažili, nikdy nebudeme všetci konkurenčne schopní na trhu práce. Vždy bude niekto murárom, predavačkou a asistentkou s nízkým príjmom. Svoj príjem budú mať nízky aj keby firma zrarábala miliardy. Ich príjem sa neodvíja od toho, čo pozitívne pre firmu prinášajú, ale ako ľahko sú nahraditelní alebo ako tažko si môžu nájsť inú prácu. Pracovné pomery mnohým ľuďom neumožňují mať veľa detí.
Vlastné bývanie
Príjem nám znižuje zabezpečenie si vlastného bývania. Postupne získavam alergiu na neustále reklamy o garantovaných splátkach hypotéky. Pokiaľ ste dobre nezdedili, tak často je hypotéka jedinou možnosťou pre vlastné bývanie. Pravda, pokiaľ si ju môžete dovoliť. Hypotéka odčerpáva veľkú čast môjho príjmu. Vo dvojici by bolo moje zaťaženie nižšie. V Prahe si môžete vziať hypotéku na nový byt v hodnote niekoľko miliónov korún. Aj s nadpriemerným príjmom potrvá niekoľko desiatok rokov, kým hypotéku splatíte. Pre človeka to môže znamenať veľkú psychickú záťaž. Musí neustále pracovať. Potrebuje si našetriť rezervu asi na šesť mesiacov pre prípad straty zamestnania. Ak sa bojíte o stratu zamestnania kvôli hypotéke, Váš zamestnávateľ to môže využiť.
Štát byty nestavia. Mohol by staviať lacnejšie ako developeri. Ak by bol dopyt po štátnych bytoch vysoký, nákup bytov by sa zmenil na klientelizmus, čo je obvyklé riziko štátnychy služieb. Ak štát dotuje bývanie, zdvihne to dopyt a teda aj ceny bytov. Štát vlastne dotuje developerov a banky. Záväzky na bývanie mnohým ľuďom neumožňují mať veľa detí.
Cena života na úrovni
Ďalšom záležitosťou je, čo považujeme za život na úrovni a to nie je len dôstojný život, ale aj koľko hmotných pôžitkoch si chceme dopriať. S jedlom rastie chuť. Ak nás poteší, že si niečo kúpime, budeme chcieť nakupovať viac a viac. Reklama na nás útočí neustále. Chudák mladá generácia, ktorá je voči nej najmenej imúnna. Pokiaľ je niečo materiálne v spoločnosti IN, nikto nechce byť OUT a prispôsobí sa. Ľudia majú radosť, čo všetko nie-nevyhnutné si kúpili a kapitalisti majú dobrý pocit, na nich zarobili. Konzumný život tažko obmedzíme. Kapitalisti majú dosť peňazí, aby nám podsunuli reklamu na svoje služby a výrobky. Čím viac kúpime, tým viac zaplatia (=my zaplatíme) na daniach štátu. Štát ich vlastne potrebuje. Kapitalisti neznesú pokles zisku, aj keby im zostalo stale dosť milliard. Každé zníženie zisku odnesú ich zamestnanci. Najviac peňazí na svoje deti majú boháči. Bohužiaľ tí si môžu dovoliť najviac konzumu a preto nemajú dostatok času a chuť na veľa detí.
Sloboda
Sloboda nás vedie k tomu, že si môžeme žiť podľa chuti a nič neriešiť. Sloboda nás vedie k tomu, aby sme si najprv užili a rodinu založili až neskôr. Vďaka slobode sú partnerské vzťahy krehšie. Ľudia sa radšej rozvádzajú než prekonávajú manželské krízy.
Ďalšie faktory
Zastupiteľná demokracia
Štát zdražuje život ľudí. DPH sa zvýšila a inflácia je tu neustále. Zdražovanie života ľudí je dôsledok narastajúceho dlhu štátu. Nie je pravda, že štat nemá na to či ono peniaze. Peniaze sú, len sa neefektívne rozdeľujú. Je to tým, že o našich peniazoch neefektíve rozhodujú tí, ktorým nepatria. Ďalej je to morálným úpadkom. Pre človeka je prirodzene sa chovať sebecky a zneužívať moc. Žiadny kontrolný mechanizmus nezabráni tomu, aby sa politici či úradníci nezkorumpovali, aj keď určite nie všetci. Nechcem preto hádzať všetkých do jedného vreca. Pre mocných ľudí je prirodzené zabezpečiť seba, svoju rodinu a nestarať sa o ostatných. To je podstatou vládnutia tohoto štátu. Hrabať pre seba, kým sa dá a byť za vodou. Vedieť sa rozdať a pomáhať druhým je bežnejšie u skromných občanov.
Dnes sa o nás starajú štátni zamestnanci. To sú cudzí ľudia, ktorí k nám nemajú osobní vzťah. Sú platení z našich povinne zaplatených daní a priamo sa nám nezodpovedajú. Najlepšie sa vieme o seba postarať sami. Štát však bráni, aby si ľudia vytvárali vlastné komunity, ktoré by štátne služby nahradzovali.
Ak máme pocit, že kradnú politici, tak sa pre nás stavajú vzorom. Ak kradne on, prečo by som nekradol aj ja? Ľudiaj majú pocit, že kradnúť v malom štátu neublíži. Pokiaľ takto uvažuje veľa ľudí, škoda sa nazbiera. Pokiaľ máme pocit, že štát neefektívne rozdeľuje naše peniaze, tak sa snažíme rôznymi malými podvodmi obmedziť naše poplatky štátu. Tým však štát nezačne fungovať efektívnejšie. Iba si nájde inú cestu, ako spoplatniť občanov, ktorí sa nevedia brániť. Ak si lekári vydupú vyššie platy, tak zdravotné poisťovne si neznížia svoje zisky. Ušetrí sa na pacientovi alebo zaplatí viac poistenec.
Sociálna politika
Štát vynakladá príliš vela peňazí na sociálnu politiku. Nepochybujem, že je dosť ľudí z väčšinovej spoločnosti, ktorí nechcú pracovať. Oveľa prirodzenejšie nepracovať je v rámci rómskej populácie. Cigáni vo svojich osadách mají nízky životný štandart a vyžijú z mála i s veľkým počtom detí. Ich populačnú explóziu nezastavia politici ani úradníci, lebo všetci majú strach pichnúť do osieho hniezda. Problém sa ich netýka a na ukľudnenie cigánov používají peniaze daňových poplatníkov alebo vymýšľajú humánne kvázi-integračné programy.
Prisťahovalecká politika
Nie je nutné, aby náš národ rástol. Kľudne by stačilo, aby tu bol len million ľudí. Odnieslo by to však niekoľko generácií, na ktorých dôchodky by nemal kto pracovať. Nie je pravda, že druhý pilier vyrieši deficit prvého. Ak bude menej pracujúcich ľudí, prudko sa zdvihne inflácia, pretože bude menej služieb a výrobkov pri rovnakom množstve peňazí v obehu. To postihne oba piliere. Pre kapitalistov je však dôležité, aby národ rástol. Zaistia si tým svoju produkciu a zisky. Pokiaľ naši ľudia chudobnejú a nebudú mať dostatok detí, “deficit” vykryjú cudzinci. Pokiaľ budú pracovať, nezáleží až tak na tom, akú kultúru, či náboženstvo prinesú. Preto považujem prisťahovaleckú politiku nie za ľavicovú ale pravicovú myšlienku. Je to politika, ktorá ničí náš národ kvôli boháčom. Nesúhlasím s tvrdením Winstona Churchila, že demokracia, napriek tomu aká je, je to najlepšie zriadenie, ktoré ľudia vymysleli. Možno, že hovoril o inej demokracii, akú vnímam ja. Za najlepšie zriadenie považujem osvieteného panovníka, ktorému záleží na vlastnom národe. Nehľadajte však paralelu v zločinnosti komunistického režimu. O režimoch však niekedy inokedy.
Záver
Na prežitie nášho národa negatívne vplýva drahý život a životný štýl, ktoré sú dôsledkom týchto faktorov:
- pokiaľ ste v práci ľahko nahraditeľní alebo si ťažko nájdete inú prácu, budete mať nižší príjem aj keby si frma mohla dovoliť Vás platiť lepšie k Vašej spokojnosti. Takže menej peňazí pre Vás a Vaše deti. Kapitalistom nezáleží na budúcnosti Vašej rodiny, ale na maximalizácií svojich ziskov.
- hypotéky a ceny bytov ľudí príliš finančne zaťažujú a zhoršujú pozíciu človeka na trhu práce. Štát nemá efektívnu politiku podpory bývania.
- kult individualizmu dnes predstavuje kupovanie výrobkov a služieb. Čím viac si ich vychutnávate, tým menej peňazí pre Vás a Vaše deti. Prílišná sloboda je v protiklade so zodpovednosťou.
- schodok štátneho rozpočtu kvôli neekonomickému a skorumpovanému rozdeľovaniu verejných financií a “pijaviciam”. Štát si požičiava a my a naše deti to zaplatia.
Štát nesmeruje nikam. Žiadna vízia, vznešené ciele a morálna obroda. Rieši sa ekonomika, prerozdelovanie peňazí, smernice EU a práva každého individua na kadejakú blbosť. Stratil sa tímový duch a tvorba budúcnosti pre tento národ. Úspechy našeho národa vidím v snahe jednotlivcoch. Prežitie národa ani Európy nevidím v integrácií ani EURu, ako tvrdí kancelárka Merkelová. Za najmenšiu zmenu k lepšiemu považujem kapitalizmus s ľudskou tvárou. K tomu však musí nastať morálna obroda. Lenže z amorálných ľudí sa morálni nikdy nestanú. To by sme museli vymeniť veľkú časť národa.
V súčasnom režime neveštím našemu národu budúcnosť, aj keď si to veľmi želám.
