Z Kolomba do Kandy. Súčasnosť a história Srí Lanky

Ceylon - to je najkrajší ostrov svojej veľkosti na Zemi...Tieto slová sú pripisované svetoznámemu benátskemu kupcovi a cestovateľovi Marcovi Polovi. Či je to pravda, a či by tieto slová kupec zopakoval aj dnes, je otázne. 

V každom prípade, Ceylon, ako bol tento ostrov oficiálne nazývaný,a to až do roku 1972, má na svoje malé rozmery (cca o tretinu väčšie než Slovensko, ale s 21 miliónovou populáciou...) pomerne veľmi veľa prírodných rozmanitostí a zaujímavostí. 

Od tých čias (Polo žil na prelome 13. a 14. stor.) sa pochopiteľne Srí Lanka zmenila výrazne a ťažko povedať, čo by o nej kupec povedal dnes. Zvlášť aj na jej politickú situáciu, o ktorej bude v tomto článku tiež zmienka, popri tom, že sa v ňom vyberieme z Kolomba do Kandy.   

Kolombo:

Hlavné mesto Kolombo je dosť ľudnaté a pripadá dosť chaotické. Jeho dĺžka je až 50 km. Väčšinou však ide len o jedno, dvoj poschodové domy takže budí dojem nekonečného predmestia. Samotné centrum má niečo cez pol milióna obyvateľov, ale s predmestiami má Kolombo až 3 milióny.  

Pod málo sľubným zovňajškom mesta sa skrývajú zaujímavosti pre toho, kto hľadá skutočnú Srí Lanku, nie len turistické klišé...   

Aj toto sú tváre Kolomba.

Sušenie rýb?

Prv než vytiahneme päty z Kolomba a fotograficky sa vyberieme do vnútrozemia - na územie bývalého Kandyjského kráľovstva, ktoré je obklopené malebnou vysočinou pár zaujímavostí, faktov, stručný prehľad histórie Srí Lanky a jej politického diania: 

Súčasný názov krajiny (pomenovanie Ceylon bol skôr koloniálny názov) je sinhálskeho pôvodu a znamená "žiariaca krajina", takto bol ostrov označovaný v starých indických eposoch. 

Nachádza sa tesne pod južnou Indiou a má tvar slzy. Romanticky založení zemepisci prirovnávali tvar Srí Lanky k slze padajúcej zo špičky Indie. Je nazývaná aj smaragdom Indického oceána, a to asi preto, že z lietadla vyzerá cez deň pri dobrom počasí zeleno. Ešte stále sú tu dažďové tropické pralesy, aj keď už to zďaleka nie je ako za čias Marca Pola. Keďže sa Srí Lanka nachádza tesne pri rovníku, delí ho od neho len 640 km, spadá to tropického podnebia. Tým pádom deň a noc sú tu približne rovnako dlhé, teda večery sú dosť dlhé aj v lete. O siedmej už býva tma.

Stručný prehľad dejín Srí Lanky a pohľad do politického diania krajiny: Väčšina srílanskej histórie sa točí okolo dvoch národoch: Sinhálci a Tamilovia. Tí prví prišli zo severnej Indie a obývajú rozvinutejšiu južnú a západnú časť ostrova a tí druhí z južnej, a asi preto obývajú severnú a východnú časť ostrova. 

Portugalci v 16. stor. postupne ovládli veľkú časť ostrova. Portugalská vláda viacmenej zachovala tradičné sinhálske systémy kást a pod. Začiatkom 17. storočia vo svojich výbojoch pokračovali a zamierili do nižších oblastí centrálnej vysočiny. Nakoniec ovládli celý ostrov s výnimkou kráľovstva Kandy v centrálnej vysočine. 

V 17. storočí si začali na Sri Lanku brúsiť zuby Holanďania. Proti Portugalcom sa spojili práve s kráľovstvom Kandy.

Keď koncom 18. storočia prehralo Holandsko vojnu s Francúzskom,ich vplyv sa oslabil aj na Srí Lanke, ktorú postupne začali obsadzovať Briti. Jednou z ich priorít bolo podmanenie si kráľovstva Kandy. V r. 1803 podnikli proti kráľovstvu výpravu, ktorá skončila fiaskom. Až o 12 rokov neskôr, aj to len vďaka tomu, že obyvatelia mesta kvôli megalomanskému kráľovi jednoducho pustili vojakov do mesta bez toho, aby im v tom nejako bránili. Briti však nehodlali narúšať tradičné sinhálske inštitúcie. Zrušili len otroctvo, štátne monopoly a ešte pár nepotrebných „maličkostí“ k tomu. Začali budovať železnice, cesty, prístavy...

V polovici 19. storočia celú produkciu kávy zničila nejaká choroba, ale tragédia z toho nebola, kávové plantáže na vysočine úspešne vystriedali čajové.

Dnes je Srí Lanka (už pár desiatok rokov) socialistickou demokratickou republikou v rámci Commonwealthu. Hlavou štátu je prezident, ktorý stojí aj na čele vlády. Je volený viacmenej v klasických voľbách (nie až tak umelých ako za čias nášho socializmu), na maximálne 2 šesťročné obdobia. 

V r. 1970 sa dostala k moci nezlomná pani Kumaratungová so svojou stranou Jednotná fronta. Nová premiérka sa rozhodla zakázať súkromné vlastníctvo a znárodniť kľúčové hospodárske odvetvia. I keď tieto opatrenia zmiernili nespokojnosť najnižšie postavených ľudí, nepomohli pri prehlbujúcich sa hospodárskych problémoch a znižovaní štátneho dlhu, čo vyvolalo ozbrojenú vzburu, ktorá bola armádou potlačená, pričom bolo usmrtených tisíce vzbúrencov, najmä študentov. Za vlády jednej strany pokračoval ekonomický pád, ďalšie zoštátňovanie, korupcia, rodinkárstvo.  

V r. 1977 vyhrala voľby nová strana, ktorá začala koketovať s demokratickými procesmi, oživovať súkromný sektor. Za 5 rokov sa nezamestnanosť znížila o polovicu. Avšak nestabilné ceny čaju a kaučuku, pretrvávajúce rozpory medzi Sinhálcami a Tamilčanmi viedli k občianskej vojne, ktorá trvala až do roku 2002 a neskôr pokračovala až do roku 2010.

Vojna začala povstaním organizácie Tigri a ďalších miestnych ozbrojených skupín. Tamilčania sa snažili na severe a východe ostrova, ktorý bol obývaný Tamilčanmi, vytvoriť samostatný štát tzv. Tamilský Ilám. V konflikte zahynulo niekoľko desiatok tisíc ľudí. Zvíťazili Srílanské vojská. Napätie medzi menšinovými Sinhálcami a Tamilčanmi však stále trvá. 

V roku 2004 bol za ministerského predsedu (a o rok na to za prezidenta) zvolený populista, demagóg a Sinhálsky nacionalista Radžapakse. Zhoršujúca sa politická situácia bola náhle zatienená omnoho závažnejšou udalosťou – tsunami z 26.12.2004 zasiahli 3 štvrtiny srílanského pobrežia. Pri nešťastí zomrelo 40.000 ľudí, nezvestných zostalo ešte viac, a bez strechy nad hlavou sa ocitlo milión obyvateľov. Jedinou dobrou správou bolo, že Kolombo zostalo ušetrené. Žiaľ vtedajšia vláda sa len málo zapájala do horúčkovitej medzinárodnej pomoci. A tak jej hlavným príspevkom k zmenšeniu následkov katastrofy bolo prijatie „stometrového pravidla“, ktoré zakazovalo postaviť si dom bližšie ako 100 m k vode, prie prípad ďalšej tsunami. Týkalo sa to aj tých, korí už tam pred tým bývali. Mnoho  ľudí v tom videlo krádež pre hotelových developerov. A vraj socialistická vláda, republika. 

Prezidentské voľby 2010 boli poznamenané volebnými podvodmi a poddajnosťou médií v prospech Radžapakseho, ktorý vládne dodnes. Hneď po voľbách bol najväčší protikandidát zatknutý a uväznený na 3 roky. Nasledovné parlamentné voľby vyhrala prezidentova strana a nasledovali zmeny ústavy, ktoré mu umožňujú byť doživotným vládcom Sri Lanky. Aj napriek povojnovému plánu rozvoja ostáva Sri Lanka v žalostnom ekonomickom stave. V slobode slova je na posledných svetových priečkach za Saudskou Arábiou, Nigériou... Záhadné zmiznutia občianskych aktivistov, utláčanie tamilského obyvateľstva volajúceho po sebaurčení, vražda editora vysoko rešpektovaných novín ktoré si dovolili kritizovať prezidenta, rodinkárstvo na najlukratívnejších postoch, sú len niektoré z temných stránok dnešnej Srí Lanky. Stručne povedané: Srí Lanka je dnes pod rodinnou diktatúrou.  

Cestou z Kolomba do Kandy:      

Približne 110 km dlhá cesta medzi týmito mestami poskytuje predstavu o srílanských kontrastoch - z parných nížin do pomerne chladných kopcovitých oblastí. Zhruba prvých 50 km nerozoznať kde začína nové mesto alebo dedina. (Orientovať sa dá iba podľa vývesných štítov na obchodoch pozdĺž cesty). Len sem tam zástavbu preruší nejaké ryžové políčko a pod. A tomu zodpovedá aj rýchlosť presunu medzi týmito najznámejšími mestami ostrova. 

Cestou sa zastavujeme v tzv. Sloňom sirotinci Pinnewala, ktorý má najväčšie slonie stádo chované v zajatí na svete. Pôvodne, v r. 1975, mal sirotinec 5 slonov. Každý rok sa tu narodí najmenej jeden slon. Dnes sa počet slonov v sirotinci rozrástol na cca 100; medzi nimi sú i slony, ktoré boli zranené vo voľnej prírode, často pri konfliktoch s farmármi. Je tu napr. aj trojnohý aj slepý slon. V poslednej dobe sa čoraz častejšie ozývajú hlasy, že sirotinec stále viac pripomína ZOO, alebo cirkus a že v niektorých prípadoch dochádza až k týraniu týchto zvierat. Väčšina mláďat zo sirotinca ale neskôr pomáha pri ťažbe dreva alebo pri obnove čajových plantáží, kde sú sloni nenahraditeľní. Na strmých svahoch dokážu to, čo nedokážu žiadne traktory zetory a pri dobývaní starých čajových kríkov nahradí jeden slon desiatky chlapov.    

Kandy: 

2. najväčšie mesto na Srí Lanke (niečo cez 100.000 obyvateľov) s prívlastkom – hlavné mesto kultúry:

S nádychom Anglicka.

Kandy je centrom religiózneho života. Pokiaľ chce niekto spoznať budhistický život, zvyky a rituály, tu si príde na svoje. Je tu sídlo najväčšej svätyne na ostrove – chrámu Dalada Maligawa, alebo inak -  chrámu Buddhovho zubu (UNESCO) susediaceho s kráľovským palácom. Je to jedno z dvoch miest na svete, kde sa nachádza Buddhova relikvia, menovite jeho zub umiestnený v zlatej dagobe, ktorú je možné vidieť v určité hodiny dňa. Pre mnohých ide o top turistickú atrakciu na Srí Lanke. Schádzajú sa tu budhisti z celého sveta. Zub sem po rôznych peripetiách konečne natrvalo dorazil z Indie v 16. storočí. Prvý krát sem bol prepašovaný z Indie v 4. storočí, keď budhizmus začal byť v Indii vytlačovaný hinduizmom. Zub pochádza zo spáleného mŕtveho Buddhovho tela. Stal sa ústredným bodom gigantickej slávnosti Esela Parahela; aj keď niektorí tvrdia, že nejde o originál, že tento zničili na začiatku 16. storočia Portugalci, keďže išlo nie len o náboženskú relikviu, ale aj o významný symbol srílanskej suverenity. Zub je už desaťročia ukrytý zrakom návštevníkov. Je vystavovaný len raz až dva krát za 10 rokov. Z pôvodného chrámu zo 16. storočia však už nič nezostalo. Súčasná podoba chrámu je z prelomu 17. a 18. storočia. 

Sri Lanka bola jednou z prvých krajín, ktorá sa (v 3. storočí pred Kristom) obrátila na budhizmus a zostala mu neotrasiteľne verná dodnes. Menej príjemnou stránkou je účasť budhistických mníchov ultranacionalistickej politike. Mnoho mníchov vidí v Sri Lanke zasľúbenú zem a niektoré stránky tohto postoja majú nepríjemnú paralelu napr. s postojom tvrdej židovskej línie v Izraeli. Behom posledných rokov občianskej vojny tvrdo kritizovali pokusy vlády umožniť Tamilom na severe autonómnu vládu. V r. 2011 zničili moslimský chrám v Anuradhapure. Žiaľ niektorí z mníchov nevidia žiadny rozpor týchto činov s Budhovou náukou.  

Mesto si dodnes uchovalo aristokratického ducha vďaka svojim koloniálnym budovám. 

Kandy leží uprostred ostrova a uprostred kopcov porastených džungľou vo veľmi príjemnom klimatickom podnebí v niekoľko stometrovej nadmorskej výške. V centrálnej vysočine a v Južnej pahorkatine, aj keď kedysi boli súčasťou Kandyjského kráľovstva, z týchto dôb tu zostalo len veľmi málo kultúrnych pozostatkov a to čo tu je dnes možné vidieť pochádza z britského koloniálneho obdobia, kedy zavedenie pestovania čaju zmenilo tvár Srí Lanky. (Pôvod kráľovstva Kandy, situovaného v odľahlej, divokej horskej krajine, sa datuje do 14. storočia).     

Botanická záhrada Peradeniya. História tohto miesta siaha až do 14. storočia, kde si tu kráľ Wikramabahu založil kráľovskú rezidenciu. Samotný park bol vytvorený začiatkom 18. storočia zásluhou kráľa Kirtisrího Rádžasinhy. Oddychovala v ňom kandyjská šľachta. Briti ho neskôr premenili na botanickú záhradu s 10 tisíckami stromov rôzneho druhu, vrátane kokosových paliem s najťažším ovocím na svete – 20 kilovými kokosmi. Iba palmových druhov je tam 200.