Školy vychovávajú tvrdých materialistov; schopných aj vraždiť

Malé príčiny, veľké následky. Môžeme o pravdivosti tejto ľudovej múdrosti pochybovať, alebo nebrať ju vážne, ale kto si nasilu nezatvára hoci len svoje oči a uši, nehovoriac o cítení, pre toho existuje množstvo príkladov,

ktoré túto ľudskú múdrosť, vypozorovanú zo života, potvrdzujú.

Netvrdím, že veriaci sú lepší ľudia ako materialisti, alebo že materialisti nemôžu byť dobrí ľudia. Nie. Zďaleka nie. Dokonca si myslím, že mnohí ateisti majú k Bohu bližšie ako mnohí kresťania, lebo na rozdiel od nich, im k poznaniu Boha nebránia náboženské dogmy. Nehovoriac o tom, že mnohí dobrí, skvelí ľudia sú ateistami „iba“ vďaka tomu, že opodstatnene odmietajú uveriť, nieto ešte prijať, takého boha, akého vykresľujú cirkvi.

Iba stručne:

Kresťanský boh je bohom lačným po krvi svojho Syna. Je tak „spravodlivým“, že namiesto hriešnikov nechá odsúdiť a ukrižovať svojho nevinného Syna. Keby toto spravil nejaký sudca, tak drvivá väčšina kresťanov, ktorí veria tomu, že Boh potreboval krv svojho Syna na to, aby ľuďom odpustil hriechy, by skákala od hnevu a pohoršenia minimálne po plafón na povale. Kresťanský „boh“ na základe tej najsurovejšej vraždy, akú je ľudský rozum vôbec schopný vymyslieť, spáchanej na jeho Synovi, má ľuďom - kresťanom, ktorí danej dogme uveria, veľkoryso odpustiť ich iné hriechy, aby ich od nich očistil a úctivo im potom otvoril bránu do nebeského raja... Aby aj v ňom, nevychovaní a extrémne domýšľaví, mohli pokojne páchať prípadné ďalšie hriechy, a počas celej večnosti tam mohli holdovať bludom nezlučiteľným s božími Zákonmi stvorenia a nepriamo sa tak vysmievať božím Prikázaniam a božej Spravodlivosti. Veď boh je predsa všetko odpúšťajúca láska... Boh, podľa pravoverných kresťanov, aj keď je všemohúci, nemohol ľudstvu odpustiť hriechy inak, ale len tak, že na to potreboval krv svojho Syna. Darmo kresťania slávia každý rok v decembri Vianoce, keď na jar v skutočnosti oslavujú surovú vraždu spáchanú na Božom Synovi bez ktorej, podľa ich viery, by boh nemohol inak ľuďom odpustiť, vynulovať ich hriechy. A ak tých hriechov znovu bude viac ako dosť, tak milostivý kresťanský boh možno znovu pošle svojho Syna, aby ho ľudia opäť mohli zavraždiť a naložiť tak na neho svoje nové hriechy.

Židovský boh sa nie veľmi odlišuje od boha kresťanského. Je mu dosť podobný. Starý zákon obsahuje množstvo bludov, ktoré sa pripisujú Bohu, ktoré spôsobovali chaos a blúdenie veriacich až „musel“ prísť na Zem sám Syn Boží, aby ľudstvu svojim Slovom, svojim učením, ukázal cestu do raja. Vtedajší židia však Syna Božieho, Slovo Boha, ktoré chodilo po Zemi, odmietli. A nielen to. Za údajné rúhanie sa Bohu, nositeľa Božieho Slova surovo zavraždili - pribili ho klincami na kríž - na symbol Pravdy. A tí, ktorí toto Slovo dnes krivia, prispôsobujú ho svojim potrebám a slabostiam, či už sú dnes židmi, kresťanmi, moslimami atď. a pod., v podstate pomáhajú toto Slovo na kríž pribíjať znovu.

Islamský boh v podstate bohom ani nie je. Je skôr diablom, ako Bohom; ak už nie rovno diablom. O kresťanskom a ani o židovskom sa to, aj napriek vyššie uvedenému, povedať nedá. Vraždy v mene starozákonného alebo novozákonného boha boli nie v súlade, ale v príkrom rozpore jak s Desatorom tak s učením Ježiša Krista. Islamský terorizmus voči „neveriacim psom“ je však v súlade nielen s učením Mohameda podľa Koránu, ale aj s islamským životopisom proroka Mohameda, v ktorom je popri inom vyobrazený aj ako masový vrah. Islam je z najväčšej časti zvrátenou politickou ideológiou a len jeho malá časť, z veľkej časti len prevzatá zo Starého a Nového zákona, je náboženstvom. Ale má veľký význam, lebo islam, ako ideológiu, táto malá časť maskuje - budí zdanie, že ide o náboženstvo. Česť tým moslimom, ktorí aj napriek úplne prekrútenému učeniu proroka Mohameda, ostávajú ľuďmi, neriadia sa zvrátenými príkazmi Alaha, nenasledujú totálne prekrútený vzor Mohameda, ale z islamu si vyberajú len zrnká Pravdy a podľa nich žijú. 

Budhistický boh je bohom silne poníženým. Zníženým na roveň ľudí, alebo ešte aj nižšie. Nie len islam, ale aj budhizmus sa zbavil Boha. Budhistickí mnísi, aj keď inak veľmi skromní a pokorní, si namýšľajú, že Boh ako Stvoriteľ, z ktorého vychádzajú aj Zákony stvorenia, vrátane tzv. zákona karmy, neexistuje. Veria tomu, že ten skutočný boh je v každom z nás..., len ho tam treba skrze meditácie objaviť..., a potom sa človek stane bohom..., alebo s ním v nejakej nirváne splynie, alebo rozplynie?... (čo v podstate znamená duchovnú smrť) a konečne sa tak vyslobodí z kolobehu inkarnácií... V prospech budhizmu, v súvislosti s tým, na čo chcem hlavne v tomto článku poukázať, hovorí aspoň to, že budhisti si zachovali, aj keď dosť pokrivenú, vieru v znovuvteľovanie duší, vieru, že človek nežije na Zemi len jeden krát a teda následky aj svojich zlých činov zožne niekoľkonásobne v budúcom, alebo v budúcich životoch. Tým netvrdím, že budhisti nepáchajú zločiny. Nie. Aj medzi nimi je veľa veriacich iba zo zvyku a v skutočnosti v „karmu“ neveria, lebo kto o jej fungovaní nepochybuje, ten len sotva v sebe nájde odvahu vraždiť, alebo páchať iné zlo. A to minimálne zo strachu. Zo strachu, že sa mu to všetko, či už v tomto, v budúcom, alebo v budúcich životoch mnohonásobne vráti. 

Viera v jeden život,

resp. viera, že po pozemskej smrti život končí...,

ale aj ničím nepodložená, naivná, až hlúpa viera v to, že človek po pozemskej smrti „len“ spí... milióny rokov v hrobe..., až do posledného súdu...

nabáda nejedného človeka k viere, alebo k domýšľavosti, že čokoľvek v tomto jednom živote na Zemi spraví, nech je to akokoľvek zlé, tak ak ho polícia nechytí, alebo ak spácha samovraždu, nebude mať za zlo, ktoré vykonal, kedy niesť následky, zodpovednosť.  

Veď aj samotné cirkvi takéhoto človeka utvrdzujú, alebo vždy utvrdzovali vo viere, že život je len jeden... A to, čo je, alebo nie je po smrti, je aj pre cirkvi veľmi, veľmi nejasné, neisté, ako to celé vôbec je. A tak vznikla dogma o tisíckach, či miliónoch rokov v hrobe... Až kým snáď, jedného dňa, človeka z prachu neoživí a rovno do neba nevytiahne sám boh... Ako vôbec niekto takej sprostosti môže veriť?!, oprávnene sa pýta taký človek.  

A ak má človek sklon druhým ubližovať, alebo oplácať, lebo aj jemu ublížili, alebo ubližovali iní,

alebo má sklon brať spravodlivosť do vlastných rúk, lebo spravodlivosť na Zemi zjavne a veľmi často neexistuje...

veď aj tisícky vysokých nacistických, komunistických a mnohých iných zločincov, pohlavárov a podliakov ušlo pozemskej spravodlivosti a zodpovednosti

a dodnes sa zabíja v mene boha..., ktorý podľa toho zjavne existovať nemôže...   

čo potom takému človeku zabráni, ak sa mu jedného dňa zachce vraždiť, aby zrealizoval  svoj šialený plán? A to ani nemusí byť fanatickým moslimom napodobňujúcim príklad Mohameda, vyobrazený v islame ako masový vrah neveriacich psov.

Polícia a okolie takéhoto človeka, zďaleka nie vždy dokáže zabrániť zrealizovaniu jeho šialeného plánu.   

Zabráni mu v tom svedomie??? Ak ani nevie čo to je, odkiaľ toto pochádza a nieto ešte ako sa toto pestuje???

Zabráni mu v tom vedenie o existencii pôsobenia prísnych, a na mnohých veciach overiteľných Zákonov stvorenia, medzi ktoré patrí aj Zákon zvratného pôsobenia, o ktorom dáva niečo tušiť tzv. zákon karmy, ak toto vedenie nemá? Lebo ho nezískal ani doma, ani v kostoloch, ani v náboženských spolkoch, ani na základnej, ani na strednej a ak sa taký človek dostal aj na školu vysokú, tak ho nezískal ani tam. Pričom ide o základné poznanie človeka, nevyhnutné poznanie pre ducha človeka; ak tento nechce vo Stvorení blúdiť a byť zraňovaný pôsobením jeho zákonov. Je to podobné tomu ako keď niekto nasadne do auta a nepozná zákon o cestnej premávke, resp. pravidlá cestnej premávky. A darmo, že na základnej a strednej škole to bol možno výborný žiak. Potom je aj tak len otázkou času kedy ublíži nielen sebe, ale aj druhým. Neraz to potom končí tragicky.

A nielen vrahovia sa vysmievajú Božiemu zákonu zvratného pôsobenia, Ježišom tak výstižne vyjadrenom slovami: "Čo človek zasieva, to aj zožne.", ale aj mnohí veriaci, ktorí si s falošnou pokorou namýšľajú, že je správne, ak ich hriechy na seba vezme niekto iný, a najlepšie sám Syn Boží. 

P.S.: 

Za veriacich len sotva môžeme označiť tých ľudí, ktorí veria tomu, že ak spáchajú zločin, že za neho nebudú niesť zodpovednosť a teda že neplatí Ježišovo: Čo človek zaseje, to aj zožne. A ani to známe starozákonné, dané priamo od Boha: Nezabiješ! To skôr je veriacim materialista, ktorý v sebe nezabil ducha, ktorý sa mu prihovára cez svedomie, cez cit, takže vie, čo je dobro a čo zlo a má zábrany zlo konať. Nieto ešte vraždiť. Takého človeka len sotva môžeme označiť za tvrdého materialistu.