Prorok Mohamed vo Svetle Pravdy a ako bolo pokrivené jeho učenie

V tomto článku uvádzam svoje poznámky z nezvyčajnej knihy s jednoduchým názvom "Mohamed", ktoré som si urobil ešte v 90-tych rokoch. Medzi nimi je si myslím veľa poučného nie len pre dnešnú dobu, 

ale aj pre duchovný vývoj jednotlivca.

Najprv pár slov o knihe ako takej: 

Kniha Mohamed, vydaná nakladateľstvom Stiftung Gralsbotschaft, patrí do série kníh „Pripravovatelia cesty“, medzi ktoré napr. patria aj knihy: Budha, Lao-c’, Zoroaster,..., ktoré ponúkajú „videné príbehy“ – zaznamenané ľuďmi, ktorí boli otvorení nahliadnutiu do duchovných súvislostí minulých udalostí podané bez prikrášľovania a ľudských výmyslov, také, aké v skutočnosti boli.

"Autor zapísal to, čo videl, spôsobom, ktorý bezprostredne oslovuje cit, nepokladal sa však za autora v obvyklom zmysle. Preto sa tu, ako aj v celej knižnej sérii „Pripravovatelia cesty“, upúšťa od uvádzania mena autora.

Kniha ukazuje Mohamedovu osobnosť v novom svetle. Je zbavená dogiem, zakladá sa aj na iných než zachovaných písomných správach, ktoré sú nedostačujúce, pritom však nespočíva na fantazijných predstavách.

Kniha nechce opakovať, ako prebiehalo známe vonkajšie dianie, ale prispieť k pochopeniu širokých duchovných súvislostí medzi jednotlivými udalosťami. Tomuto účelu napomáha i prostý, jasný jazyk knihy. Ak poznáme nadčasové hodnoty, ktoré sú v nej uložené, nájdeme aj kľúč k pochopeniu problémov a nepoznaných súvislostí minulej i dnešnej doby. V tom spočíva hlboký zmysel udalostí opísaných v tejto knihe."

„...Keby ľudia počas tisícročí neboli zakaždým konali tak, ako to robia ešte aj dnes, keby neboli všetko, čo malo slúžiť k pomoci, vždy pokrivili tak, aby sa to prispôsobilo ich ľudskému zmýšľaniu a ich pozemským želaniam, potom by bola teraz na zemi už len jedna jednotná náuka, pochádzajúca z vôle Božej... ...tí, ktorí prinášali jednotlivé náuky, boli pripravovateľmi cesty pre samotné Slovo Pravdy.“            

Tu sú moje poznámky, ktoré ale zďaleka nenahrádzajú čítanie samotnej knihy. Sprostredkovávajú len minimum z toho, čo kniha ponúka:

- Celá rodina zo strany Mohamedovej matky Aminy vzývala „fetiše“. Ale keďže Mohamedov otec (ktorý zomrel na následky zranenia tesne po jeho narodení) bol Žid, Mohamdov starý otec trval na tom, aby chlapec vyrastal v židovskej viere. Keď neskôr židovskí učitelia prednášali v škole o zasľúbenom Mesiášovi, Mohamedovi tvárou preletel detský úsmev. Vedel, že tento Mesiáš sa už zjavil a bol potom národom zavraždený. Dôrazne to aj povedal, že „zavraždený“, slúžke Sáre, ktorá slúžila v jeho dome a s ktorou si rozumel. Sára ho potom napomínala a povedala mu, že smrť na kríži bolo niečo od Boha chcené. Nato jej jedného dňa povedal vzdorovito: „Ak je to tak, potom mi berieš aj vieru v boha! Ktorý otec si dá dobrovoľne zavraždiť svoje dieťa? A Boh, ako o ňom počujem zvestovanie, je lepší ako všetci otcovia na svete. Ty ho chceš však znížiť a strhnúť až nadol!“

- Mohamed viac menej ešte ako dieťa raz povedal: „Kvôli mŕtvej matke sa nemôžem stať Židom, keď pre to vo mne nič nehovorí. Avšak práve tak málo sa môžem stať kresťanom kvôli tebe Sára, ktorú mám najradšej na svete.“

- Pri Mohamedových detských slovách, pred davom ľudí vyznávajúcich fetiše, silná búrka ustala: „Fetiš vám ukázal, že nič nezmôže. Ale nechajte si ukázať, čo zmôže Pán.“ Pod dojmom detských slov ako v očarovaní vyskočil jeden z Arabov a strhol fetiša dolu a ten sa rozbil. Po predošlej búrke sa ešte raz zdvihol závan vetra a odvial zdrapy ich modly ďaleko do púšte Čo by inokedy platilo pre mužov ako zlé znamenie, v tom teraz videli dôkaz božej moci, prinášajúcej šťastie.

- Páter sa pýta, ešte stále chlapca Mohameda, ktorého dali do kláštora: K akej viere patríš? Si pohan, žid, alebo kresťan?  A Mohamed ľahostajne odpovedá: „Nie som nič. ... Som Mohamed veriaci v Boha!“...

- Mohamed páterovi: ...„Len uváž, slobodná vôľa je jeden z najväčších darov, ktoré dal Boh ľudstvu!“... „Preto Boh ani nezasiahol, keď bol Kristus zavraždený, pretože chcel ľuďom dať prežiť dôsledky ich vlastnej slobodnej vôle.“

- Opát Paulu sa pýta (ešte stále chlapca) Mohameda:

Porovnal si si kresťanskú náuku so židovskou. Ktorá ťa viac priťahuje?...

„Ani jedna. Židovstvo bolo nádherné vo svojich začiatkoch. Lenže potom ho ľudia skazili, takže ustrnulo, lebo tí blázni ešte stále očakávajú Mesiáša namiesto toho aby uznali, že už dávno putoval po zemi. Teraz už židovstvo nikdy ďalej nepokročí. Samo sa oddelilo od života.“

A ako sa dívaš na kresťanstvo? 

„Bolo by pokračovaním židovstva..., ono spoznalo Mesiáša, ale toto poznanie správne nepoužíva... „Malo by sa skúsiť previesť židovstvo na kresťanskú vieru a potom ju preduchovniť, lebo viera je otázkou ducha a nie rozumu.“...

Opát na to: „To nevychádza z teba, chlapče!“...

Reakcia Mohameda: „Ak si nevyprázdniš z misky jedlo z predošlého dňa, ako chceš v nej nájsť niečo nové?“... Ďalej už Mohamed nemohol rozprávať, napadli ho silné kŕče.  

- Mohamed, (už ako mládenec): „neverím, že Kristus zomrel za naše hriechy, ale  k v ô l i  našim hriechom. To je zásadný rozdiel. A neverím tiež, že Kristus mohol dokončiť svoje posvätné poslanie až do konca. Zabránili mu v tom hriechy a nevďačnosť ľudí.“

- Mohamed dedí po starom otcovi veľké bohatstvo. Teší sa z toho, lebo tým získa svoju slobodu.

- Waraka Mohamedovi (už ako mužovi): Tebe je dané prebudiť vo vdove Chadidži všetko dosiaľ v nej driemajúce dobro. Ožeň sa s ňou.

- Mohamed sa stáva radcom arabskému kniežaťu (Abul Kasssim sa volal), ktorý mal iba dcéry. Tento nechcel aby si iné kniežatá uplatňovali právo na vládu v Arábii. Bál sa, že takto sa ríša rozpadne a aj jeho plány zjednotiť susedné ríše. A keďže Mohamedovi dôveroval, chcel z neho urobiť svojho nástupcu. Cestou k tomu bolo Mohamedovo zasnúbenie s jeho dcérou Alinou, ktorá bola ešte dieťaťom. ...„Tvoja prvá žena je omnoho staršia ako ty Dovoľ tej druhej vyrovnať rozdiel. Tá tretia bude potom možno mať ten správny vek“...

- Abul Kasssim Mohamedovi: „Ak by sa Arab mal podriadiť vláde Sýrčana, tak bude dochádzať k neprestajným sporom, pričom vykrvácajú najlepšie sily. Naproti tomu, keby sa Sýrčan dostali pod arabskú výchovu, tak nemožno tušiť ako by sa zachoval. Keby sa židovský národ dostal opäť pod silnú ruku, a keby jeho vládca veril v Boha, to by bola jediná možná spása pre národ, ktorý zlyhal vo svojom vysokom postavení.“... „A prečo si tie 3 národy nezjednotil?“, opýtal sa Mohamed. "Ešte neprišiel ten správny čas, syn môj. Ver mi synu, že je treba viac lásky na to, nechať ľudí najprv kráčať falošnou cestou, než ich násilím naprávať na tú pravú. Ak niektorý človek robí chybu, tak je mojou povinnosťou ukázať mu ju, aby sa jej vyhol" ...

„Obetavosť je dobrá vlastnosť Mohamed, ale nesmie sa stať slabosťou. Mysli na Abu Taliba. A spomeň si na Chadidžu, ktorej si nedokázal povedať nie, aby si jej nespôsobil bolesť.“

• Nasledovalo 10 ročné vyučovanie Mohameda v osamelosti v horách. Jeho spoločníkmi tam boli iba ovce a jeho chlebodarca - málovravný pastier, pričom počas tejto doby prevzal vládu nad krajinou jeho vezír Abu Bekr. Otázky, ktoré v sebe nosil  sa jedna za druhou vyjasňovali. Okrem mnohého iného si uvedomil aj to, že by bolo nesprávne cestovať po krajine a vyučovať ako Ježiš. Odvtedy prešlo 600 rokov. Národy sa zmenili. Nestali sa lepšími. Ak chcel niečo dosiahnuť, musel národu prikázať, aby prijal vieru. Len potom ju mohol vyučovať a hovoriť k dušiam. Arabi boli iní ako pred tým Židia, k nim sa muselo pristupovať inakšie. Uvidel, že všetko staré sa nemôže jednoducho odhodiť ako nepoužiteľné alebo dokonca škodlivé. Musel postupovať pomaly. Vychádzať zo starého a prinášať nové, až kým to nové nebude môcť úplne nahradiť to staré bez toho, aby národ pocítil ujmu.   

- Mohamed hovorí k ľudu (v jeho kniežatstve žila cca tretina Židov)“... „...Čo zvestoval Ježiš, bolo samotné slovo Božie... Ľudia ho nepochopili, zavraždili ho... Arabi, vy však počujte: Kristus je Syn Boží a prišiel na svet aby ľudstvo vyslobodil z jeho hriechov! Toho sa držte kým vám o ňom nebudem môcť zvestovať viacej“... ... Ba ešte viac: Smiem svedčiť o Tom, ktorý príde súdiť svet! Čo vám budem zvestovať, to som dostal zhora. Beda mi, keby som k tomu čo mám zvestovať zhora pridal čo len slovo z vlastného. Teraz vám však hovorím, Je mojim príkazom, ako vášho kniežaťa, aby ste upustili od falošnej viery! Všetky svätyne fetišov sa majú zavrieť... Všetky obrazy modiel musíte spáliť lebo sú hanobením Boha. Nikto nemôže nikdy vidieť Boha a preto nemôže z neho robiť obraz. On sám to prikázal vo svojich svätých prikázaniach“ Toto posolstvo prečítal sám Mohamed v Jatribe na veľkom verejnom priestranstve.

- Mohamed ľudu, pokračovanie: „... Už nebudú ani kresťania, ani inoveriaci, ani židia. Všetci budú služobníci Boží!“ 

- Židia Mohamedovi: „Daj si pozor, ty falošný zvestovateľ pravdy, aby sa ti nestalo to čo Ježišovi. Chceš to mať lepšie ako tvoj Mesiáš?“... ... A kamene lietali na Mohameda spolu s posmešnými výkrikmi.         

- Bol to hrozný krvavý kúpeľ v Jatribe, pri ktorom bolo usmrtených vyše 500 židov, pripravený Abu Bekrom, aby ochránil svojho pána pred ďalšími útokmi. Jeho bojovníci vôbec nemali čas pýtať sa kto je vinný a kto nevinný.

- Abu Bekr Mohamedovi: „...Zbabelci by sa boli rovnako vyhovárali... Už raz rozpútaná krvilačnosť mojich bojovníkov sa nedala zastaviť.“... ...Väčšina ľudí padla tak hlboko do hriechu, že každá záchrana je márna... Knieža, chceš sa pozerať na to, ako teraz aj tí ostatní, doteraz nevinní, sú sťahovaní sú sťahovaní do močiara a musia sa tam udusiť?“

- Mohamed si od hrôzy zakryl oči. ... „Zabíjanie v mojom mene... Nie je to hrozné?!"...

„Knieža, chceš sa pozerať na to, ako teraz aj tí ostatní, doteraz nevinní, sú sťahovaní do močiara a musia sa tam zadusiť? Nechceš vziať meč a odťať hriešne ruky? Tí ľudia by boli predsa aj tak klesli, ale ostatní sú zachránení!“...

- Mohamed kmeňovým bratom Arabom v Sýrii: ...„Vytrpeli ste si veľké ťažkosti, aby ste vnútorne dozreli... Z utláčaných sa majú stať šťastní ľudia postavení na roveň ostatným.“...

- Alina svojmu manželovi Mohamedovi: „Pozri sa, priateľ môj, muži sa odnaučili vážiť si nás ženy tak, ako Boh chcel. My samé sme tomu na vine, my samé musíme dbať o to, aby sa to zmenilo. Oddávali sme sa mužom príliš voľne a bez hanby. Aj pohľady môžu duchovne zaťažiť a pošpiniť! Z toho dôvodu Fatima (dcéra Chatidže), dcéry a ja chodíme po uliciach zahalené hustým závojom. Nesmie nás posudzovať nijaké oko cudzieho muža. Dúfam, a prajem si, aby si to povýšil na zákon to, čo som doteraz mohla požadovať od žien ktoré ku mne patria. Cítime sa pritom istejšie ako pred tým.“...  

„...Trápi ma myšlienka, že každý muž môže mať toľko žien koľko len chce ako svoje vlastníctvo"... 

"Tam kde chýba dedič, ako u nás, bude dobré ak sa muž spojí s druhou ženou. Na to však môžu byť aj iné dôvody. Nijaký muž by však nemal mať viac ako dve ženy.“ Mohamed prisľúbil, že sa tým bude zaoberať.   

- Mohamed zvestuje o veľkom súde ktorý postihne celý svet. Vysvetľuje, že Kristus bol živým Božím Slovom na Zemi, sudcom sveta však bude druhý Syn Boží, stelesňujúci Vôľu Božiu a že napriek tomu, že sa Boh tu na Zemi zjavuje vo svojich Synoch, všetci traja sú len „jedným Bohom“, trojjedinosťou.        

- Mohamed učil, že každý kto sa previní voči Božiemu tvorovi, musí sám pretrpieť presne to, čo spôsobil tomu druhému. Dokazoval to ľuďom na nespočetných príkladoch. ... A židia, kresťania aj uctievači fetišov sa z hĺbky duše modlili k Synovi Božiemu. Všetkých ich zjednotil. Urobil z nich služobníkov svojho svätého Otca.

- Tiež chcel ľuďom povedať aj o opakovaných pozemských životoch, ale noc pred tým dostal pokyn, aby od toho upustil, že muži by tomu ešte nemohli správne rozumieť.

- Učil, že žena, stvorená Najvyšším, je jemnejšia a nežnejšia ako muž a je postavená do života preto, aby slúžila ako okrasa (nie mužovi, ale Bohu) podobne ako kvetina v záhrade. Muž má preto na ženu pozerať s úctou.

- Učil, že islam, to jest odovzdanie sa do vôle Božej. ... Kto sa bude protiviť vôli Božej tak ho svetové súkolesie zachytí a rozomelie. Ak sa ale človek bude uberať smerom ako vznešená vôľa, tak sa mu dostane sily a bude napredovať. Ľudia to ale chápali tak, že sa musia slepo odovzdať svojmu osudu. Mohamedovi dalo veľa námahy, že medzi vôľou Božou a osudom človeka je veľký rozdiel ... že osud si ľudia vytvárajú sami.

- Mohamed oznamuje v liste cisárovi z Konštantinopolu list, v ktorom uvádza, že ak jeho poddaní chcú žiť a podnikať vo veľkej Arábii musia prijať aj novú vieru.

- Ľudia, vrátane Turkov, Mohameda radi počúvali, až na Židov. Turci nerozumeli síce správne jeho reči, ale našli sa ľudia ktorí to pretlmočili.Pritom ale zmenili obsah v tých častiach, ktorým nerozumeli. A to posvätné tým hlboko znížili.

- Mohamed: „...Muži, v islame máte ženu opäť postaviť na miesto, ktoré jej daroval Stvoriteľ. Chráňte jej čistotu a vážte si ju. Preto znamenie vznešenej Nebeskej kráľovnej zdobí vašu zástavu!“

- Tureckí „staršina“ v Arábii Mohamedovi: „Dovoľ nám, aby sme povedali našim unaveným a upracovaným ľuďom, že na druhom svete budú smieť odpočívať a nebudú musieť pracovať.“ Darmo sa prorok usiloval presvedčiť Turka, že Pravda nemôže byť v žiadnom prípade krivená.  

- Nakoniec prorok povedal: „Ako to bude po mojej smrti,keď už teraz si každý svoju vieru vykladá svojim vlastným spôsobom a kriví ju a k tomu ešte náuku vykladá po svojom?... „Ježišovi sa tiež inak nepovodilo“, uvažoval prorok. „Sotva odišiel, už ľudia prekrútili a skomolili jeho sväté slová. Mám to ja mať lepšie ako on?“...

- Mohamed ľudu: ...“Súdiť nepríde Ježiš, ale vážny zvestovateľ Pravdy, pravá Božia Vôľa... ktorá bude súdiť ľudí podľa ich diela.“ Ale iba niektorí ho dokázali sledovať. Ostatní nechceli nič vedieť o Božom súde. V súvislosti s oným svetom chceli počúvať len o radostiach, ktoré ich tam očakávajú...   

- Mohamed skúmal prečo chce byť jeho vnuk Ad-Din bojovníkom: „Abu Bekr už dávno povedal svojim ľuďom, že ten, ktorý je v boji s nepriateľom odvážny, si tak môže vymazať všetky hriechy. Ak padne, potom ho krásne ženské anjelské bytosti odvedú do nebeského hradu... ... Preto sa toľko mladých bojovníkov vždy vrhá do najprudších bojov, aby čím rýchlejšie padli a tak smeli užívať večné radosti.“ Mohamed bol z toho zdesený. A povedal: „Ako sa také niečo mohlo rozširovať, kým on, prorok, ešte žil!“ ... Lenže mladík sa nijako nechcel vzdať takej peknej viery. Celou dušou sa na to upriamil a nachádzal vždy nové námietky.

- Ali (synovec) Mohamedovi: „Abu Bekr nehovorí nič nesprávne, len trochu preháňa... Čo má jednoduchá duša človeka z myšlienky, že tam hore budeme smieť slúžiť Bohu...?“  Mohamed na to s bolesťou zvolal: „Ali, chceš byť mojim nástupcom a začínaš už teraz prekrucovať pravdu!?“

- Abdallah (najstarší syn Aliho) Mohamedovi: „Návštevnosť kázní v mešite tým utrpí, ak ľudia budú musieť počúvať vždy len to, čo počuť nechcú.“ Mohamed na to: ... „...Nikdy som neuznával takzvanú rozumnosť a nikdy by som nebol schopný ísť po šikmých cestách.“

                                                           ................................

- Zdalo sa, že Mohamed pokojne spí... jeho duša sa od pozemského tela odpútala bez utrpenia, bez bolesti... Pomohli jej svetlé bytosti. Mohamed mladší ich smel vidieť. Bol omilostený počuť aj to, čo bolo povedané umierajúcemu: „Vráť sa domov, služobník môj, Mohamed. Bol si verným nástrojom po celý čas. Nie je to tvoja vina, keď to, čo si smel priniesť svetu, opäť klesne do nečistoty navŕšenej temnom. Mal si byť zvestovateľom Pravdy, bol si ním! Prekonával si sám seba, žil si len pre iných. Tým si slúžil svojmu Bohu! Vráť sa domov.“...

- Mohamed posledný raz otvoril oči a zvučným hlasom zvolal: „Bože“!

- „Také víťazstvo, takú blaženosť obsahovalo to jediné slovo, že tí, ktorí ho počuli, naň nikdy nezabudli. Pomáhalo im v najťažších chvíľach ich života, podržalo ich keď sa mali potknúť: „Boh“!