Barbara Lebenshart Tomanová (58) je maliarka, ktorá žije v Domove sociálnych služieb Rozsutec v Bratislave. Pred časom ma ako dlhoročnú priateľku a kurátorku výstav požiadala, aby som jej najnovší obraz s názvom Lidická matka...
... ponúkla ako dar Památníku Lidice. Uplynul necelý rok a v tieto dni sme pri príležitosti otvorenia sezóny 2016 vďaka ústretovému a láskavému prístupu pána riaditeľa M. Červencla a pani L. Hédlovej, ako aj pani riaditeľky DSS Rozsutec M. Mihálikovej inštalovali a verejnosti predstavili jej autorskú výstavu. Pochopiteľne – s obrazom Lidická matka na čestnom mieste.
Autorka sa vo svojej tvorbe zameriava predovšetkým na figurálnu a portrétovú tvorbu. Jej dielo je o to pozoruhodnejšie, že od narodenia žije s rečovými a pohybovými následkami mozgovej obrny, v súčasnosti je na vozíku a nehybnosťou má postihnuté všetky končatiny. Život s krídlami a s ľahkosťou myšlienok, no zároveň s okovami a ťažobou tela limitujú prejav jej výrazného talentu, no predsa dokázala nájsť spôsob, ako prijať zákon svojho sebaurčenia i veľkého talentu. Keď sa chytí štetca, jej neposlušné ruky sa akoby zázrakom dokážu podriadiť povelom mozgu, absolútne sa sústrediť a zmocniť sa úplne presnej linky a kontúry podľa dopredu premyslenej kompozície a farby.
Cez židovské korene nás na výstave svojimi obrazmi vťahuje do odkazu holokaustu (obraz Zmarený život či Bezmenný väzeň číslo X), ale aj k takým ženským postavám, ako napríklad biblická Sára, Ráchel, Rebeka či Židovská nevesta.
Možno aj vďaka českému genetickému kódu, získanom po svojom otcovi, študuje a obdivuje českú kultúru. Na aktuálnej výstave nám predstavuje portréty Jiřiny Petrovickej, Věry Štěpánkovej, Věry Chytilovej, Hany Hegerovej či Věry Čáslavskej.
Osobitné postavenie v portrétovaní osobností zaujíma Edith Piaf. V jej dramatickom životnom osude sa Barborka vzhliada a dokumentuje to sériou jej stvárnení – napríklad Tajomná, Zamyslená, Nešťastná, Spievajúca Harmonikára, Nič neľutujúca a ďalšie. Hovorí, že ich dve spája zmysel umenia, pretože pomocou schopnosti sebavyjadrenia sa v živote lepšie prekonávajú prekážky, zabúdajú sa pocity krivdy, nelásky, nespravodlivosti a neraz aj nepochopenie citlivej umeleckej duše.
Návštevníci výstavy Barbary Lebenshart Tomanovej ocenia autorkine bohaté umelecké inšpirácie, ktorými ich vtiahne do svojich najvnútornejších pocitov. Vyvolané emócie určite privedú k zamysleniu a uznaniu, avšak pri poznaní jej fyzických obmedzení, aj k veľkému obdivu.
Alena Kolesárová - Ličková
P.S. Barbara je nielen zrelou maliarkou, je rovnako dobrou poetkou. Odveké tajomstvo tvorby má v jej osobe aj tento rozmer – na ukážku som vybrala príznačnú báseň Z môjho života.
Z môjho života
Motto: Som, myslím, cítim, vidím, milujem všetko, len tmu nenávidím!
Ján Rob Poničan
... a čo si prežila ty, poviete si,
bola som mladé dievča v empírových bielych šatách,
zamilovaná Edith Piaf, vždy nešťastná,
chcela som voľne dýchať ako zvonár u Matky Božej,
ale bola som vždy uväznená do temna chorých,
zažila som trblietky slávy ako Marlene Dietrich,
ale upadla som hlboko na okraj spoločnosti
ako Gelsamina (Giulietta)
Bože, čo som ja prežila tragédie...
Barbora Lebenshart Tomanová
Výstava Barbory Tomanové je umístěna v kabinetě Lidické sbírky v Lidické galerii. Navštívit ji můžete každý den od 10 do 18 hodin až do 30. června 2016.
