Socha a objekt XXI - diel 1.

     ...je len málo sviatkov výtvarného umenia, ktoré by na Slovensku predstavovali kvalitatívne ucelenú a hlavne vytrvalú cestu k prezentácii a poznávaniu toho, čo sa v súčasnosti na poli výtvarnom deje nie len v našej zemičke, ale prinajmenšom aj v Eurozemičke. Akýmsi prinajmenšom zázrakom je každoročná prehliadka a predstavovanie sochárskej tvorby, tvorby objektov a s tým spojených výtvarných súbežných svetov, ktorými nás sprevádza od konca júna „festival“ Socha a objekt  teraz už po 21. raz v Bratislave. Už dvadsaťjeden rokov je Kultúrne leto pre Bratislavčanov obohatené o skutočne ojedinelý počin pri ktorom v jeden čas sú ponúkané do pozornosti verejnosti plastiky, objekty, výtvarné diela v galériách, výstavných sieňach, kultúrnych inštitúciách a parkových priestoroch. Svoje práce tu prezentujú výtvarníci zo Slovenska, ale aj iných krajín. Čarovná atmosféra vernisáží výstav, ktoré sa konajú v jeden deň, v jedno poobedie až do večera, každú hodinu na inom mieste je úžasným maratónom umenia a priateľstva. Priateľstiev, ktoré sa rozširujú každou hodinou pribudnutím ďalšej otvorenej výstavy a zoznámení sa s ďalšími výtvarníkmi a ich priateľmi. Dvadsaťjeden rokov sa takto prostredníctvom výtvarného umenia rozširujú priateľstvá, poznania i skúsenosti. Dvadsaťjeden rokov túto akciu niekto organizuje, priťahuje umelcov do Bratislavy, ponúka kultúrnym inštitúciám spoluprácu, presviedča predstaviteľov mesta o potrebe obohacovania sa o poznanie i kultúrno-umelecké zážitky, dvadsaťjeden rokov niekto presviedča štátne i neštátne inštitúcie, že takýto počin akosi nie je zadarmo, dvadsaťjeden rokov je to jeden človek. Výtvarník, galérista, akad. mal. Viktor Hulík. Neviem či sa mu bol za tento významný počin poďakovať primátor Mesta Bratislava, alebo starosta Starého mesta, ale v každom prípade ja za okruh priateľov aj za seba aspoň takto.

     Maratón vernisáži 30.6.2016 sa začal o 13. hodine v Bulharskom inštitúte, kde svoje komorné plastiky vystavuje mladá sochárka Alexandrina Ivanova. Je to jej prvá samostatná výstava a súčasne aj prvé vystúpenie v zahraničí inšpirované Descartovým výrokom „Cogito, ergo sum“. Študovala drevorezbu a umelecké spracovanie kovu, čo sa v plnej miere odráža v jej plastikách.

     Odtiaľ nebolo ďaleko do ďalších výstavných priestorov K. Gallery, kde svoje reminiscencie na Paríž vyjadrujú nestor všetkých doterajších projektov Socha a objekt, sochár, pedagóg a kamarát takmer každého Peter Roller a výtvarníčka a tiež teraz pedagogička Mira Podmanická. Peter Roller tak ako v minulosti Známky, tak aj teraz akéhosi sprievodcu po Paríži vytvoril s úžasnou poetikou namiešanou zo zmesi trošky minula v mapových záznamoch a možno aj akéhosi závanu východných kultúr. Objekty, ktoré s trochou nostalgie pripomínajú staré albumy, alebo cestopisy s vôňou diaľok. Mira Podmanická nesporne prekvapila textilným vykreslením priestorov Paríža. Kresba šitím na bielom textilnom podklade čistou líniou na jednej strane vyjadruje ženskosť (?), linky niťokresby vystupujú do priestoru a prepájajú kreslený priestor Paríža s reálnym v galérii.

     Potom šálka kávy, pohár vína a Galéria Z v ktorej vystavuje maďarský výtvarník János Saxon Szász svoje priestorové objekty striktne čistých geometrických tvarov, ktorých povrchová farebnosť ešte viac vyzdvihuje i potláča tvary. Linky jeho objektov napriek svojej abstraktnej bezobsahovosti priťahujú k hľadaniu vnútorných výstupov. Čistá, jasná inštalácia v obmedzenom koloristickom výbere len podporuje pedanciu akosi prinaležiacu k funkcionalistickej tvarovej geometrii.

    K ďalšiemu maďarskému výtvarníkovi musíme prejsť do Múzea Milana Dobeša. István Haász, výtvarník a pedagóg na budapeštianskej Vysokej škole umeleckého priemyslu tu na najvyššom poschodí prezentuje svoje reliéfne objekty v ktorých dominuje bielo žltá farebnosť na geometrických tvaroch z ktorých je objekt vystavaný. Pri vrstvení a prekladaní jednotlivých častí objektu využíva ako súčasť diela pôsobenie svetla a tieňa, ktoré modelujú výšku a hĺbku reliéfu. Mnohoprvkové kompozície predstavujú množinu geometrických variácií v jednom diele. Každý posun jedného prvku objektu rozširuje jeho variabilitu.

      Vcelku dobre vyhriaty výstavný priestor urputne konkuroval snahám chladiacich systémov a tak sme sa presúvali ku kolektívnej výstave Priestor a štruktúra v Galérii mesta Bratislavy. Keď si v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia preráža Op-Art svojou vizuálnou príťažlivosťou jedno z popredných postavení v diapazóne vtedy nových, moderných výtvarných smerov, vťahuje do spoluúčasti na optickom zážitkovom výstupe diváka. Ten, my, spoludotvárame práve vnímané dielo uhlom svojho pohľadu, prípadne pohybom, posúvaním sa do iného uhla vnímaného objektu. Toto „visual theatrum“ prilákalo svojou príťažlivosťou veľký okruh významných autorov, z ktorých časť je predstavená aj na súčasnej výstave - Jean Arp, Siegfried Amtmann, Hartmut Böhm, Lars Englund, Winfred Gaul, Hans-Jörg Glattfelder, Sebastian Hempel, Jiri Hilmar, Viktor Hulík, Imre Kocsis, Siegfried Kreitner, Werner Krieglstein, Julio LeParc, Adolf Luther, Manfredo Massironi, Marcello Morandini, Koloman Novak, Betty Rieckmann, Reinhard Roy, Klaus J. Schoen, Klaus Staudt, Ludwig Wilding, Ryszard Winiarski, Günter Wolfsberger, Gianfranco Zappettini, Walter Zehringer.

...k ďalšej časti výstavného maratónu Socha a objekt XXI sa dostaneme cez 2. diel mojej prechádzky po výstavách SaO....

text, foto © Peter Krivda Soliwarski  a Andrej Trebatický