Potulky XXXVI - Hrad Bítov
Keď príroda začne zlatovieť a červenať a žltnúť a hnednúť, keď pri prechádzkach začneme pred sebou zhŕňať celú paletu farebných vôni, ktoré poletujú povetrím aby klesli a pre nás vystlali lôžko Zeme, vtedy nabobtnaní tými vôňami premiešanými so spomienkami z teraz i z minula, pokúšame sa ich triediť. Spomienky, ktoré sa občas vznášajú povetrím, niekedy nám rozcuchajú vlasy aby nás upozornili na ich krásu. V spomienkach väčšina tých nepekných, tých ohyzdných a potvorných stráca svoju farebnosť, zošednú, pomaly splynú s hmlovinou a vytratia sa. Ostáva to pekno, ostáva to krehké, láskavé pekno, trochu obrúsené, prikrášlené liečivým časom. Možno trošku navoňané romantičnom, ktoré je schované v našom vnútri u niekoho veľmi hlboko pod nánosmi ílovitého pragmatična , u nás na povrchu stále pripravené zaobaliť reálno do jemných pavučiniek vznášajúcich sa okolo ako babie letá a rozprávať siahodlhé príhody z prenádherných ciest na Potulkách. Jarné vône sú asi najsilnejšie. Sú naplnené zrodom, novým životom, chtíčom po hľadaní, chtíčom po videní, obzormi, nepoznaným ďalekom a keď začnú kvitnúť kvety jabloní, a ich vôňa je neodolateľná, mámivá zďaleka...len ísť.
Tentoraz tie mámivé vône prichádzali odnekiaľ z južnej Moravy, za historickým Znojmom, od brehov Dyje, za barokom Vranova nad Dyjí, vedľa, či oproti zrúcaninám stredovekého Corštejna, v poslednom z meandrov riečky Želetavky pred jej splynutím s Dyjí na skale panuje okoliu hrad Bítov. Keď sme prechádzali zvlnenou nádherou Moravy, vstupovali do nás medové vône oslepujúco žltých lánov repky, ktorá dominovala všetkým krajinným výhľadom, oslnivo, nádherne aj keď vieme, že násilne a nasilu, uchvatiteľsky a uzurpátorsky ako uchvatiteľ, ktorý pokoril polia s obilím, tiež zlatisté, ale nie na počiatku svojho zrodu. Až na svojom konci. Už zďaleka niekde nad tou krajinou a riekousa nám ponúkal Bítov, hrad z rozprávok, z dobrodružných predstáv a možno aj romantických snov. Hrad, ktorý podobne ako tá repka, tiež nie je prirodzenou súčasťou krajiny. Tiež je jej uchvátiteľ, tiež si ju uzurpoval. Ale ona si už naňho zvykla, prijala ho. Stal sa ňou. Počas tých úžasných stáročí nad riekou, nad jeho krajinou.
Od jedenásteho storočia panuje Bítov tejto krajine a v minulosti nie len jej. A ešte pred ním tu držalo ostrahu veľkomoravské hradište na ktorého základoch stojí. Mal chrániť s radom ďalších južnú hranicu přemyslovského štátu, údelného znojemského kniežatstva, ale aj pred postupom nemeckej kolonizácie na sever. Aj keď koncom 12. storočia dochádza k pokusom českého kniežaťa Bedřicha o vyplienenie znojemskej provincie v správe kniežaťa Konráda II. Ota, počas útočných ťažení hrad Bítov dobitý nikdy nebol. Od začiatku 13. storočia až do prvej polovice storočia 14. dochádza k zmene zemského usporiadania a s tým bolo spojene aj striedanie správcov hradu Bítov. V polovici 13. storočia začala prestavba hradu s ktorej sa zachovala valcová veža s ostrím a torzo hradného paláca podstatne ukrytého v hmotách architektúry neskorogotických budov okolo nádvoria. K ďalšej prestavbe dochádza začiatkom 14. storočia, kedy hrad Bítov prechádza do majetku rodu Lichtenburkovcov z Bítova, ktorí začali budovať jadro hradu. Neskôr, v 17. storočí, kedy je Bítov v majetku rodu Jankovských z Vlašimi, bol hrad prestavaný do podoby barokového opevneného zámku. Romantickú gotizujúcu prestavbu majú na svedomí Daunovci v prvej polovici devätnásteho storočia. Mnoho prvkov hlavne v interiéroch z obdobia tejto prestavby pôsobí pomerne nedôveryhodne, alebo lacno. Najmä však iluzívna výmaľba interiérov imitujúca drevenú dekoratívnu výzdobu stropov a stien. Múzeum hradu sa hrdí pomerne rozsiahlými zoologickými zbierkami posledného majiteľa hradu baróna Jiřího Haasa. Tento barón vo svojich zbierkach zhromaždil aj asi najväčšiu zbierku vypchatých psov na svete v počte 49 kusov, ktorá je rovnako pýchou muzeálnych zbierok, ale z nášho pohľadu aj keď nesporne môžu byť lákadlom širších vrstiev návštevníkov, pôsobia viac morbidne ako zaujímavo. Nuž ale proti vkusu...
...a keď sme vychádzali nemohol som si nevšimnúť kamenný most nad hradnou priekopu. Mám akýsi nesmierne blízky vzťah k mostom. K ich účelu spájať. Oproti múrom nad nimi, ktoré oddeľujú. Mosty sú na prekonávanie priepastí. Rôznych. Človek prejde mostom a prekoná tým priepasť. Nie len tú prírodnú, ktorú vytvorila rieka, alebo, ako geológovia hovoria, tektonickú poruchu, prasklinu v skalách, v zemi. To je asi v mnohých prípadoch to jednoduchšie prekonateľné rozdelenia dvoch brehov. Sú ešte brehy, ktoré sa spájajú niekedy mostami omnoho ťažšie, namáhavejšie a niekedy sa most postaviť ani nepodarí. Mosty medzi ľuďmi, medzi národmi, štátmi. Mosty, ktoré sa niekedy stavajú veľmi dlho s mnohými prekážkami a stačí len malé medziľudské zemetrasenie a most sa zrúti. Aj do nenávratna.
Ešte sme ovoňali kvety jabloní pod hradom a posedeli na kávičke, aby sme mohli v pokoji uchovať všetko, čo sme pohladili očami aj hmatom, aby sme si to mohli vzájomne odovzdať. Lebo nemať komu vložiť do dlaní zažité, to je len ako polovičný odkaz v depozite spomienok.
text, foto © Peter Krivda Soliwarski
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CC - Hrad Revište /SK/
Romantika múrov starých hradov, i tohto nad brehmi Hrona, pri Revištskom Podzámčí, má v sebe úžasnú silu rozprávania.
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCIX - Rakšianská dolina, pour Madame B.
pour Madame B.................schopnosť vnímania krásy je odrazom našich ciest za poznávaním vnútorným aj vizuálnym ...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCVIII - Sázavský kláštor
V kláštornej záhrade sme počúvali legendu o pustovníkovi, sv. Prokopovi, ktorý na tomto mieste ponúkol vodu smädnému kniežaťu Oldřichovi a tá sa premenila na víno. Podľa legendy knieža z vďaky pomohol Prokopovi na tomto mieste
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCVII - Múzeum kysuckej dediny, Vychylovka, SK
...nahliadali do okienok i do dverí a nasávali podmaňujúce vône. Dreva, tráv, obrovských lopúchov pri potoku, vody s odrazmi slnka medzi skalami, lúk a vysokánskych stromov. Kysuckého Panteónu...
Peter Krivda Soliwarski
Potulky CXCVI - Hrad Prozor, Vrlika /HR/
Hrad Prozor s mestečkom Vrlika prešlo dlhou a nie jednoduchou cestou histórie a snáď im budúcnosť bude láskavejšia.
Další články autora |
Studentky rozrušila přednáška psycholožky, tři dívky skončily v nemocnici
Na kutnohorské střední škole zasahovali záchranáři kvůli skupině rozrušených studentek. Dívky...
Podvod století za 2,4 miliardy. Ortinskému hrozí osm let a peněžitý trest 25 milionů
Luxusní auta, zlaté cihly, diamanty a drahé nemovitosti. To vše si kupoval osmadvacetiletý Jakub...
Zemřel bývalý místopředseda ODS Miroslav Macek. Bylo mu 79 let
Ve věku 79 let zemřel bývalý místopředseda ODS a federální vlády Miroslav Macek, bylo mu 79 let. O...
Rusové hlásí průlom fronty. Ukrajinská minela jim přihrála klíčové město
Premium Jako „den průlomů“ oslavují ruští vojenští blogeři pondělní události na doněcké frontě, kde se...
To nemyslíte vážně! Soudce ostře zpražil bývalého vrchního žalobce
Emotivní závěr měl úterní jednací den v kauze údajného „podvodu století“, v němž měly přijít tisíce...
Jestli Rusko prolomí frontu, můžeme na Ukrajinu vyslat vojáky, zopakoval Macron
Francouzský prezident Emmanuel Macron opět připustil možnost vyslání západních pozemních jednotek...
Bezpečnostní úřad má nového šéfa. Čuřín chce víc digitalizace a méně prověrek
V Národním bezpečnostním úřadu (NBÚ) je podle nového šéfa Jana Čuřína prostor pro digitalizaci a...
POLITICKÝ DIÁŘ: O falešné hře Evropana Fialy a štoku navíc
Premium O tom, jak se za deset let změnil názor Petra Fialy na Evropskou unii či o debatě k důchodové...
Protesty studentů eskalovaly i v Kalifornii, policie ničí barikády a zatýká
Na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (UCLA) se v noci na středu střetli proizraelští a...
- Počet článků 129
- Celková karma 5,46
- Průměrná čtenost 173x