Potulky XVI - Kostol sv. Gála, Krakovany-Stráže

...cesta je niekedy miestom, priestorom v ktorom chceme hľadať pokoj, odpovede na naše otázky, miestom pre meditáciu, sústredenie, pútnickým, alebo pustovníckym azylom. Vykročiť na ňu je vyrieknutím nespočetného množstva otázok na ktoré odpovede sú až niekde tam, kde sa okraje cesty spájajú. Ale nevykročením sa tma neotvorí a my nepoznáme, že je svetlo.

Každý krok na ceste je posunom zo šera nepoznania a nie je podstatné aké veľké kroky vieme urobiť a ako rýchlo vieme kráčať, ale dôležité je nezastaviť. Aj v štruktúrach opadaných omietok stien vieme nájsť nádherné, neznáme, vysnené svety. Aj v kaluži poľnej cesty uvidíme kus úžasného neba a priestory tých najvzdialenejších svetov. Ak máme dar vidieť.

     Presne pred rokom nás jarné volanie divokých husí, to omamné vônimámenie tulákov, zvábilo na cestu ku gotickému kostolu zasvätenému svätému Gálovi v Krakovanoch – Strážach. Toto miesto je známe aj archeologickými nálezmi, ktoré obohatili naše poznanie a expozíciu Národnej klenotnice.

Slovanské osídlenie je dokázateľné už v prvej vlne sťahovania národov na uvoľnených priestoroch po Keltoch a Germanoch. Po vzniku uhorského štátu boli Stráže kráľovským majetkom a od roku 1113 sa spomínajú ako „Villa Spectaculi", čiže strážna dedina s povolením vyberať mýto na ceste do Považskej Bystrice. V ranom stredoveku tu podľa názvu sídlili strážcovia západnej hranice kráľovstva.

Keď sa poslanie strážnej obce končí dostávajú sa Stráže do majetku Oponických. Je pravdepodobné, že práve členovia ich rodu Tomáš I. alebo Peter I. dali niekedy v polovici 14. storočia postaviť v obci kostol s obdĺžníkovou loďou, predstavanou vežou na západnej strane a sakristiou na juhu. V 17. storočí bola loď kostola zaklenutá renesančnou klenbou.

Celému gotickému objektu dominuje mohutná veža nadstavaná v roku 1726. Je vzácnosťou, že sa kostol zachoval v takmer nezmenenej gotickej podobe. V interiéry kostola sa našli pri reštaurátorských výskumoch v roku 2003 fragmenty nástenných malieb pravdepodobne s námetom legendy sv. Ladislava ojedinelej v tomto západnom regióne našej zeme.

Poznám ich len z fotografií, lebo dovnútra sa nám nepodarilo....kostol v súčasnosti neslúži svojmu účelu a čaká na kultúrnych a múdrych donátorov, ktorí mu dopomôžu nájsť staronovú tvár.

      Voňala mladá tráva pri kamenných krížoch okolo kostola, klíčiace lístie na vŕbach a fialky kde tu a ticho. Múr okolo kostola oddeľuje stáročia. Len drevenou bránkou sa cestuje časom. Prechádzam ešte dlaňou po telách kamenných Kristov na kamenných krížoch, po popraskanej gotike a potlačím drevo dverí vyhladené rukami pokorných do súčasnosti. PAX OMNI.

text, foto © Peter Krivda Soliwarski