Potulky LXXXIV - Brilianty Rakšianskej doliny

...pokora kráčala po bielych snežných planinách, rozkvitnutých lúkach, chladom hlbokých lesov, strminami skalnatých úbočí, vodami jazier i riek a robila zo zeme matkinu dlaň....

...do chrámu som vstúpil, aby som sa vyspovedal,

   očistil sa a zbavil viny, nadýchal sa pravdy.

   Utiekal sa sem hľadať povzbudenie a možno útechu.

   Lúče slnka zo mňa zmývali vrstvy marasu a brudu,

   belosť prašného snehu a vône smrečín zapudili rmut nedobra šede

   a jedľa, obrovská, kráľovská v doline.

   Objať ju a počúvať.

   Pokorne........

text a foto © Peter Krivda Soliwarski