Hrad Prozor s mestečkom Vrlika prešlo dlhou a nie jednoduchou cestou histórie a snáď im budúcnoť bude láskavejšia.
...sú tuláci, ktorí cestujú s presne stanoveným plánom a aby dosiahli svoj cieľ, ktorý si naplánovali neuhnú zo svoje cesty. Keď sa tak zamyslím, tak to vlastne nie sú tuláci, ale povedzme cestovatelia. Lebo tuláci, my síce vieme, kde je náš pomyselný cieľ, ale keď po ceste je tak nesmierne veľa lákadiel, ktoré sa vynárajú spoza obzorov.
Nádherná krajina údolia medzi horstvami Dinara a Svilaja, popri vyše dvadsať kilometrov dlhom Peručskom jazere /Peručko jezero/, alebo tiež Vrličkom mori až k mestečku Vrlika, ktoré, tak ako všetky ostatné mestá a dediny nesú stále smutné stopy nešťastnej juhoslovanskej vojny deväťdesiatych rokov minulého storočia. Rozbité a opustené domy sú smutným svedectvom ľudskej zloby a nenávisti. Mestečko si žije svojím ospalým životom v ktorom sa už desaťročia v podstate nič nehýbe. Ale kaviarničiek a barov je tu neúrekom a tak sme si na ulici Bana Berislavića sadli na kávu medzi domácich. Zrejme sem veľmi turisti nenachádzajú cestu, lebo hneď s nami nadviazali okolosediaci rozhovor. Sú hrdí na svoju krajinu, poradili kam, ale rozhovoru o nešťastnej vojne sme sa zámerne vyhýbali.
Nad mestom na skalnatom brale stoja zrúcaniny hradu Prozor /tvrđava Prozor/. Cestou hore k hradu sme obchádzali kostol pred ktorým je umiestnená socha františkánskeho kňaza, básnika a spisovateľa Fra Filipa Grabovac Grabića, ktorého kvôli jeho literárnej činnosti proti benátskej republike zatkli vo Verone a na následky väznenia zomrel v roku 1749. K hradu vedie cesta až na parkovisko pri vstupe. Pevnosť, alebo hrad Prozor bola postavená na prelome 14. až 15. storočia na území cetinského kniežaťa Ivana Nelipiča. Prvýkrát sa spomína v roku 1406, keď bosniansky šľachtic a vojvoda zo Hrvoje Vukčić Hrvatinić vládol Vrlike a jej okoliu.
Hrad je postavený na základoch nepravidelného obdĺžnikového pôdorysu s centrálnou opevnenou obytnou časťou - donjónom do ktorého sa vstupovalo cez murovanú rampu a padací most na východnej fasáde. Na západnej strane boli obytné miestnosti správcu. Na východe je pevnosť chránená menšou vežou s kruhovým pôdorysom. Vstup do pevnosti bol na západnej strane zakrytý špeciálnou okrúhlou stenou. Južná neprístupná strana komplexu je chránená nízkym valom postaveným na útese.
Hrad bol zničený v roku 1715 počas vojny a tureckého útoku na oblasť Cetiny. Rekonštrukcia pevnosti sa začala v roku 1988 a bola prerušená vojnou v deväťdesiatych rokoch. Renovácia pokračuje od roku 2006 s cieľom zachovať a uviesť do prevádzky tento jedinečný stredoveký hrad. Je to jedna z najdôležitejších stredovekých pevností vo vnútri Dalmácie. Z hradu je nádherný panoramatický výhľad na Vrlićko polje, horstvo Dinara s najvyšším vrchom Sinjal, jazero Perućko a mesto do ktorého sme sa vrátili najprv síce s predstavou obeda, ale ostalo opäť len pri káve, lebo najbližšie sme našli reštauráciu v Knine.
Hrad Prozor s mestečkom Vrlika prešlo dlhou a nie jednoduchou cestou histórie a snáď im budúcnoť bude láskavejšia.
text, foto © Peter Krivda Soliwarski
