Možno by som si čím skôr mal odseknúť ruky, než sa teraz pustím do článku v téme, o ktorej sám priznám, že v nej nie som odborník.
Ale musím sa priznať, že určité prepájanie znalostí spoločenských a humanitných vied s prírodnými vedami ma ozaj veľmi láka. Takže ja do toho rizika idem.
Zamyslime sa nad otázkou, ako bežný človek vníma priestor. Bežná predstava je tá, že človek má dosah najmä na ten najbližší priestor, ktorý je bezprostredne okolo neho. Ak sa nachádzam na ulici, mám teda dosah na ľudí, prechádzajúcich okolo mňa a na objekty naokolo. Napríklad zakričím a ľudia na ulici ma počujú. Teda mám minimálne dosah niekoľkých desiatok metrov.
Potom už je menej tradičná myšlienka, že človek môže mať priamy dosah na to, čo sa deje niekoľko kilometrov od neho. Áno, môže - keď má napríklad internet, tak môže dajme tomu zo Slovenska komunikovať aj s niekým, kto je na úplne opačnom konci sveta, napríklad na Novom Zélande.
Lenže to je možné na základe umelých technológií. Ale mne teraz ide o myšlienku, či sa aj v nás ľuďoch náhodou nemôžu nachádzať prirodzené mechanizmy a "technológie", ako byť v kontakte možno aj s niečím, niekým, kto/čo je stovky či tisíce kilometrov vzdialené.
Opäť si povedzme o tradičnej predstave. Ak ja mám trebárs nejakého človeka rád a intenzívne na neho myslím, tá tradičná predstava o tom, čo sa deje, je zhruba takáto: moje myšlienky na toho človeka sú len nejakou reprezentáciou toho človeka, toho ako trebárs vyzerá. Ale nemá to nič spoločné priamo s ním.
A čo ak to môže byť aj inak? Čo keby sme náhodou pripustili, že keď na niekoho intenzívne myslíme, nie je to len jednoduchá reprezentácia tej osoby - ale môže to byť aj priamo pokus o kontakt, či samotný kontakt s tým človekom. Trebárs na úrovni mikročastíc.
Veď pokiaľ viem, teleportácia je vedecky dokázaná. A chápe sa ňou niečo také, že najprv máme časticu v laboratóriu dajme tomu v Anglicku a zrazu ju pošleme trebárs do USA, pričom u tej častice nezachytíme nejaký zjavný pohyb medzi tými dvoma bodmi. Jednoducho sa na druhom konci sveta akoby z ničoho nič vynorí.
Bežné vnímanie pohybu v priestore je samozrejme také, že keď ide auto z bodu A do bodu B, tak musí prekonať všetky body medzi A a B.
A teleportácia nám ukazuje, že to nemusí byť vždy tak.
Ako to funguje? Nevieme, minimálne ja nie. Ale zdá sa, že svet a priestor je prepojený aj nejakým iným, zvláštnym spôsobom, o ktorom sa bežne nehovorí.
Poznáme trebárs rôzne príbehy ľudí, ktorí intenzívne mysleli na nejakú osobu, v čase, o ktorom neskôr zistili, že tá osoba trebárs umierala. No a bežné je toto z vedeckého hľadiska odbiť tak, že to bola len nejaká náhoda.
No a ja by som predsa len nahodil aj tú možnosť, že tu môže ísť zase o nejaké prepojenie priestoru, ktoré je pre naše vnímanie netradičné.
A čo trebárs také čierne diery? Nie sú aj ony považované akoby za nejakú bránu spájajúcu akoby dva svety? Za niečo, čo sa vzpiera nášmu bežnému poňatiu o priestore? Tieto veci sú medzi astrofyzikmi diskutované už celé desaťročia.
A nechcem už teraz trebárs zabiehať do náboženských otázok, že či náhodou nemôžu byť veriaci ozaj v spojení s niekým alebo niečím, čo chápu, že sa nachádza "mimo priestoru", či "nad priestorom". To je veľmi komplikovaná téma, ktorá sa asi vedecky uchopiť ani nedá, pretože veda je práve tak pozitivisticky orientovaná, že povedať, že niečo je "mimo priestoru", tak to je jednoducho mimo chápania a konceptu vedy.
Ale keď sa spýtam na to, či nemôžu byť dvaja ľudia možno aj spirituálne prepojení (napríklad modlitbou) naprieč priestorom, tak to hádam za úvahu stojí. Že teda hoci veríme, že keď som ja na Slovensku a moja kamarátka na Novom Zélande, tak mám proste smolu a nemôžem byť s ňou prirodzene v kontakte, lebo je jednoducho medzi nami príliš veľa hmoty a príliš veľa častíc. A tie nám v tom kontakte zabraňujú.
Áno, snažím sa to prepojiť aj s chápaním spirituality. I keď toto akoby, vraj do vedy nepatrí.
No, dobre, dajme tomu, že "duch" je teologický pojem, na ktorý veda nie je zvyknutá a nepracuje s ním. Ale to neznamená, že určite neexistuje niečo, čo by bolo možné aj vedecky popísať a nanovo pomenovať, čo by viac-menej zodpovedalo náboženským predstavám.
Pokiaľ teda teleportácia existuje, tak môžu existovať v rámci časopriestoru aj nejaké kanály či kanáliky, ktoré sú prípadne aj nositeľmi a prepravcami spirituálnych myšlienok medzi dvoma osobami či bodmi. A môže byť pravdaže úplne jedno, či daný človek v niečo otvorene verí, alebo nie.
- - -
Tak, ak vás moje naivno-filozoficko-vedecké myšlienky úplne neutrápili a neunudili, budem rád, ak mi k tomu napíšete prípadne aj nejaké postrehy do komentárov. Zvlášť pokiaľ ste prírodovedne orientovaný, čo ja sa priznám, že nie som. Ale beriem to tak, že v tomto článku skôr než by som niečo tvrdil, tak skôr kladiem otázky. A snáď sú legitímne.
