Ako malý chlapec som veril, že svet je ružový....

Áno je to tak, veril som, že svet je ružový, ale veľmi rýchlo som zistil, že svet nie len ružový, ale dokonca robí aj rozdiely...

Keď som začal chodiť do školy, v triede sme boli viac ako 30 detí, boli sme z rôznych rodín, bohatých, ale aj tých, ktorí patrili do strednej vrsty....  V škole som mal obrovské problémy s učením, poviete si, to má každé dieťa, ale ja som tie problemy mal...  Nevedel som sa poriadne sústrediť a ak tomu pridáte dislekciu a disgrafiu, tak o zábavu mojich adoptívnych rodičov bolo postarané....

Dnes s odpustupom času sa tomu smejem, no vtedy to bol hotový horor.  Problémy, ktoré som mal, mi otvárali dvere od jedného psychológa k druhému, každý sa učene ako sa patrí na študované hlavy vyjadroval k mojej poruche učenia a heuréééka svetlo osvietilo študovanú hlavu... preradíme ho do osobitnej školy!

A tak keď som mal 8 rokov som bol preradený do osobitnej školy, a vtedy prestal pre mňa ružový svet existovať...  Ocitol som sa vo svete mentálne postihnutých detí, a to doslova.  Spolu so mnou do osobitnej školy chodili aj iné rómske deti, boli to chlapci a dievčatá, ktorý mali také isté problémy s učením ako ja... Poviete si, no ty si "debil"... Áno, všetci sa k nám tak správali, ako k debilom... Dokonca aj vtedajšie súdružky učiteľky.

Naozaj sme však boli debili? Pre mnohých určite áno, prečo? Predsutky, nedostatočné vedomosti o poruchách učenia, a možno len obyčajná pýcha, ponížiť iného človeka, či dieťa, nám robilo peklo v detskom veku.  Do osobitnej školy chodilo až 80 percent rómskych detí... Aké sme naozaj boli deti?

Ako každé iné dieťa, mali sme svoje sny, túžby, hry, ale aj huncúctva.  A predsa sme často medzi sebou  viackrát viedli rozhovory na úrovni dospelých ľudí.  Nielen ja, ale aj iní rómsky chlapci či dievčatá, sme nevedeli pochopiť prečo chodíme medzi mentálne postuhnuté deti, keď my sme ani neškúlili, neslintali na lavicu, nekolísali sa, či z ničoho nič na niekoho nekričali.  Táto otázka ma trápila až do mladosti. Nevedel som to pochopiť, veď reagujem ako ostatní, tak prečo?

Odpoveď sa mi dostala po páde socializmu. Rómske deti za socializmu boli segregované do osobitných škôl, stačilo že dietia malo nejaký problém v učení, ako napríklad ja, dizlekciu, dizgrafiu, a okamžite bolo preradené do osobitnej školy. Dnes existujú vyrovanávacie školy, rôzne prgramy, práve pre deti ktoré majú rovnaké problémy ako som mal ja, ako chlapec.  Napriek tomu ešte aj dnes sa ukazuje ako problém segregácia rómskych detí.  
Preraďovanie detí do špeciálnych škôl ( osobitných škôl- zvláštných škôl) pre mentálne postihnutých bez zjavného a dokázateľného dôvodu za socializmu aj dnes má za následok jednoznačné štartovanie budúcej kariéry dieťata, jeho uplatnenie v spoločnosti. 
Chcem povedať, že na Slovensku, sú rómske deti preraďované do ( osobitných škôl-zvláštných škôl) len na základe sociálneho aspektu a pôvodu dieťaťa...  
Vrátiť segregované deti do bežných základných škôl samo o sebe nezaručuje ich úspech vo vzdelávaní. Problém do istej miery spočíva aj v tom, že jednotlivé segregačné praktiky (napríklad preraďovanie rómskych detí do ( osobitných škôl- zvláštných škôl) za socializmu, aj dnes nie sú niekedy výsledkom priamej a zámernej diskriminácie, ale v mnohých prípadoch snahou pedagógov o poskytnutie čo možno najadekvátnejšieho vzdelávania pre rómske deti. Niektorí pedagógovia úprimne veria, že v špeciálnej škole dostane rómske dieťa presne také vzdelávanie, ktoré je preňho najvhodnejšie.  
Nie som však presvedčený, že práve toto riešenie je pre dieťa najvhodnejšie... Dieťa, ktoré navštevuje (osobitnú školu- zvláštnu školu)- nedostane adekvátne vzdelanie, ktoré uspokojí intelekt takto preradeného dieťaťa. V konečnom dôsledku ani dieťa nepripraví na život v spoločnosti.  
Učebné osnovy v ( osobitných školách-zvláštných školách)- sú prispôsobené pre mentálne postihnutých žiakov, a preto sú nedostačujúce pre mentálne zdravé dieťa.
Faktom však zostáva, že tieto deti sú v špeciálnej škole neoprávnene, čo má fatálny dosah na ich budúcnosť, pretože z formálneho hľadiska po skončení špeciálnej školy nemajú ukončené základné vzdelanie a nemôžu pokračovať v štúdiu na akejkoľvek strednej škole. Čo bolo aj v mojom  prípade.

Jedným z dôvodov prečo  je dnes tak nízka úroveň vzdelania  ľudí z rómskeho rodu, je fakt o ktorom som písal vyššie...  Tento fakt nikto nepoprie, dialo sa to za socializmu, deje sa to teraz, a je to na škodu budúcnosti naších detí.

Po ukončení povinnej školskej dochádzky, som šiel ďalej, ale už nie z nálepkou " debil z osobitnej školy"... Keď som mal 18 rokov, všetky papiere čo ma konfrontovali z osobitnou školou som zničil, a začal odznovu.

Dnes žijem svoj život ako každý iný, pracujem, dokonca sa snažím písať články... Áno, robím gramatické chyby, ale snažím sa...

Snažím sa niečo v živote dokázať, chcem a túžim pracovať ako profesionálny redaktor, ale chýba mi k tomu vzdelanie, poviete si prečo si nedoplním vzdelanie, moje finančné možnosti mi to zatiaľ nedovolili, ale tým som nepovedal, že si nechcem doplniť vzdelanie, aj na to príde.  Idem ďalej, áno nemám zatiaľ vzdelanie, ale mám talent, chuť, a ak si ma niekto všimne, tak dostanem zelenú pre môj cieľ.

Prečo som o sebe napísal toto pre niekoho parte priznanie??? Povedal som si, prečo nie? Prečo nepísať o tom, čo som zažil na vlatnej koži, prečo nepísať o veciach, ktoré som prežil, a o ktorých iní len čítajú...?! Ja som to zažil, viem čo je poniženie, pošpinenie, čo je výsmech. Ale viem aj čo je chuť niečo dokázať, a tú mám veľkú, dokonca ju môžem rozdávať. Nevzdám sa, aj keď po tomto článku ma mnohí odsúdia, ja idem ďalej, hoci by som nikdy nemal dosiahnuť svoj cieľ... JA IDEM ĎALEJ...!

Mnohé rómske deti, aj v súčastnosti preživajú to čo ja,  sú to intelektualne zdravé deti, ktoré majú iba problém s učením.  Dnes sú rôzne projekty zamerané pravé pre deti, ktoré maju podobné problémi s učením ako som mal ja, napriek tomu sa však tieto projekty nevyužívaju naplno, alebo rómskym deťom sa nedostanú vôbec...  Rómske deti hoci po inelektualnej a mentálnej stránke sú zdravé, sú v hojnom počte preradované do osobitných  (zvlaštých škôl)  Je to tragedia pre tieto deti...

 

Jozef Kmeťo

 

Zdroj : Zdroj : Nadácia škola dokorán
Združenie mladých Rómov Slovenska
Nadácia Milana Šimečku
Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity
Pedagogická fakulta Univerzity Komenského
Metodicko pedagogické centrum Prešov
Štátny pedagogický ústav
Ministerstvo školstva
Slovenská akadémia vied Košice

 

 

Nominujte autora do ankety Bloger roku

Autor: Jozef Kmeto | úterý 24.8.2010 16:10 | karma článku: 11,22 | přečteno: 1493x