Napriek tým všetkým povinnostiam v Americkej armáde som skoro každý večer doma a samozrejme s mojimi blízkymi, i keď je to iba v myšlienkach, ale som v mojom rodisku. Nie žeby som nemal v našej jednotke kamarátov, i keď predsa len jazyková bariéra bola,ale rozumel som si s každým, ale predsa len najbližší sú najbližší a ak inakšie to nejde, tak takto som s nimi .
Kinder soldaten Wehrmacht /Bundesarchiv /
O Američanov v armáde je v celku dobre postarané. Sem tam malé výkyvy v zásobovaní, ale ak to porovnám s Wehrmachtom, tak amíci sú na tom oveľa lepšie .
Kuchári sa snažili, ale vždy to bola rozvarená brečka, ale zasa celkom chutná s veľa mäsom . Takže hladní ste nemohli byť, to sa ani nedalo. Keď sme išli do akcie fasovali sme balíčky, kde bolo všetko, včítane cigariet, sušienky, čokoláda .
S výzbrojou som nebol spokojný . Totiž vo Wehrmachte som mal vždy dve pušky, automatickú pušku a odstreľovaciu. Tu mi strčili do ruky automatickú desať ranovú pušku a musel som byť spokojný, ale napriek tomu som sa vyzbrojil nemeckou pištoľou a útočným nožom .
Vždy podvečer už tradične na mne bolo rozniesť spolubojovníkom muníciu a balíčky so stravou . Bral som to tak, že som najmladší a teda musím obslúžiť . Nemal som s tým problém, ale fakticky s ničím som nemal problém až na to, že som túžobne čakal koniec vojny .
Keď to tak zoberiem vojna si vybrala mňa a nie ja ju. Ako šestnásťročného ma vytrhli z rodinnej idyly a násilne zaradili do vojnového ošiaľu . Hodili má do vody a buď sa naučím plávať alebo sa utopím .
Komu by sa nechcelo žiť a hlavne ak máte šestnásť, tak som plával ako som vedel a zatiaľ sa mi darilo. Ráno o piatej odchod s plnou výzbrojou, cieľ cesty ako vždy niekde v horách nejaké stavanie, kde sa predpokladá prítomnosť nepriateľa.
Tieto Alpy sú krásne, ale iba na turistiku a nie brázdiť ich kvôli tomu, že musíte nájsť nepriateľa a zlikvidovať ho .
Studabakery nás opäť vyviezli pred našu starú známu farmu a odtiaľ po vlastných na určené miesto. Bola to malá horská opustená farma prerobená na turistickú ubytovňu, ktorá mala byť v súčasnosti prázdna alebo možno si v nej nepriateľ našiel zázemie.
Už dobrú hodinu sleduje náš veliteľ niekoľko obydlí s tým, že zatiaľ nedal rozkaz na ich bližšie preskúmanie . Vedeli sme, že nakoniec nás to len predsa čaká, ale chcel mať istotu, že sa tam nenachádza nepriateľ. Po chvíli predsa vydal rozkaz v tichosti sa presunúť k obydliam a prekontrolovať ich.
Odisťujem pušku a prískokmi skrčený sa pomaly aj s priateľmi presúvame k obydliam. Toto sú vždy najhoršie momenty bojovej akcie, keď vy ste odkrytý a musíte sa presunúť na určité miesto a neviete, či vás niekto v tom momente nemá na muške.
Pomaly sa sunieme okolo múrov a nakukame do okien. Dvere nie sú zamknuté, takže vchádzame do hlavnej budovy. Miestnosť po miestnosti skontrolujeme. Stavanie je prázdne, až na pivnicu kde objavujeme malý sklad munície . Všetky objekty sú prázdne .
Veliteľ zvoláva poddôstojníkov a dáva rozkaz presunúť sa na iné miesto . Tieto naše bojové akcie pri zháňaní nepriateľa bolo ako nájsť ihlu v kope sena. Nepriateľské sily aj keď sme ich momentálne nenašli možno o dve tri hodiny sa tu môžu objaviť.
Útoky na naše kolóny neustávali a velitelia boli bezmocní, fakticky náš postup sa zastavil a tak sa ukazovalo, že Alpy ostanú nedobytné, i keď toto nebol hlavný smer útoku.
Dôležitosť ukončenia vojny bola úplne niekde inde. Postup na Berlín bol nezastaviteľný a bolo iba otázkou času, kedy príde ku kapitulácii Nemecka .
Najďalej sa vždy dostali tanky,ale čo z toho, keď sa museli stiahnuť do pôvodných pozícii. Nemci útočili vždy zo zálohy, mali veľmi dobré krytie a tak postup stál na jednom mieste a straty boli vysoké . Frontová línia sa iba pomaly posúvala smerom na juh .
Mladí fanatici z SS nedali našej armáde dýchať a to napriek tomu, že sme mali prevahu nielen v počtoch vojakov, ale aj vo výzbroji a výstroji .
Veliteľ nariadil presun do vyššej nadmorskej výšky, kde bola údajne jedna horská chata .Asi po dvoch hodinách zrýchleného pochodu sa nachádzame pred horskou čistinou, kde sa nachádza veľký horský zrub,ktorý bol evidentne obývaný alebo mal svojich návštevníkov .
Pred obydlím postávalo a pofajčievalo asi desať ozbrojencov, kúsok od nich bolo palebné postavenie ťažkého guľometu . Z okna na prízemí trčala hlaveň ďalšieho guľometu. Veliteľ odhadoval, že je to malá jednotka o asi dvadsať mužov, ale na tak veľkej čistine sme ju nemali šancu obkľúčiť.
Mínomety sa presunuli do spodnej strany čistiny, kde mali svoje závetrie a čakali na signál . Granáty Nemecku jednotku prekvapili, ale zasa nie natoľko, aby neodpovedali streľbou. Dva guľomety nás pritlačili k zemi a boli sme radi, že sme radi . Dvaja naši padli hneď po niekoľkých metroch. Priplazil som sa k jednému z nich a ošetril mu rameno. Guľka mu rozdrvila ramenný kĺb, takže s rukou už nikdy v živote nepohne, mal obrovské bolesti, škrípal zubami a vzlykal. Vojna sa pre neho skončila. Niekoľko metrov ďalej ležal druhý, ale bol už mŕtvy. Guľka mu skoro odtrhla polovicu hrdla a cez krčné tepny vykrvácal. Sviňská vojna .
Cez mŕtvolu vojaka vykukujem. Nemci sa tentokrát zamerali na pravé krídlo a tak som vyskočil a prískokmi sa dostal na dostrel aj z mojej pušky . Vystrieľal som celý zásobník na miesto, kde bolo niekoľko nepriateľských vojakov.
Opätovne som zisťoval, či sa môžem presunúť na nejaké výhodnejšie miesto odkiaľ bude možnosť ešte lepšieho dosahu na nepriateľa . V mojich pätách boli ďalší traja naši . Postupne sme sa dostávali k miestu, kde dopadli prvé mínometné granáty .
Z boku máme pred sebou palebné postavenie ťažkého guľometu, ktorý stále odstreľuje naše pravé krídlo, čím my máme pred sebou voľné pole pôsobenia. Po čase sa k nám pridáva kolega s ľahkým mínometom, ktorý zameriava guľomet. Na prvú ranu likviduje jeho palebné postavenie, čím sa dostávame zbytku nemeckého odporu za chrbát a tak uzatvárame obkľúčenie. Presnou streľbou dávam dolu dvoch Nemcov.
Horská chata je kompletne v plameňoch a zbytok nepriateľských síl sa pridáva k bojujúcim na lúke . Asi po pol hodine sa nepriateľ vzdáva.
Výsledky ťažkého boja sú katastrofálne. My máme deviatich mŕtvych, piatich ranených. Na nemeckej strane je dvanásť mŕtvych a traja zranení. V tento deň som stratil troch najlepších kamarátov, všetci padli v priebehu hodiny . Tieto po víťazne chvíle boli najsmutnejšie v mojom živote. Mám celej vojny plné zuby.
