Zabi, a nedaj sa zabiť /29./

Mať šestnásť koncom tejto hnusnej vojny a ešte k tomu byť v uniforme Wehrmachtu a vyzbrojený ako keď sa zrovna presúvate na frontovú líniu, nebola bohvie aká výhra .   A keď je toto všetko umocnené skutočnosťou, že táto vojna nie je moja, že nie som Nemec, že nás pod bodákmi nyilasi násilne transportom odsunuli z Československa do Nemecka, kde nás umyli, obliekli, vystrojili, na krk zavesili aluminien marke, dali pero a my sme museli podpísať prísahu, začlenili do obranného postavenia 7.armády a teraz sa presúvame do nových obranných pozícii niekde v Alpách. Tak toto pre šestnásťročného chlapca v apríly 1945 nebola najlepšia životná situácia .

vojaci deti v obranných pozíciach v 1945 roku

Doposiaľ najlepšie bolo počas nášho pôsobenia v trojuholníku Ingolstadt, Pfaffenhofen, Regensburg, i keď práve tu sme po prvýkrát boli svedkami útoku Thunderboltov na autokolónu . Ale rozdiel leteckých útokov bol najmä v tom, že takéto nálety boli skôr zriedkavé, ako pravidelné, i keď Američania dali jasne najavo : Od dnes Nemčurikovia  nemáte istotu nikde v Nemecku .

Ale naše pôsobenie v Bavorsku bolo iba krátkou odyseou pohody, kedy sme sa pripravovali hlavne na účasť v obrannom postavení 7.armády a dokonca bola nám preukázaná česť byť súčasťou nedobytnej Alpskej pevnosti, načo sme my Maďari z Československa z vysoka prdeli.

Celý Wehrmacht, celú nemecká armádu a začlenenie do alpského obranného systému máme u našich zadkov. Našou hlavnou úlohou je urobiť všetko preto aby sme v zdraví prežili, a keď bude nutné budeme zabíjať a je to jedno na ktorej strane, tak aby nezabili nikoho z nás .

Boli sme tak mladí a mali tak obrovský elán žiť a prežiť toto všetko v zdraví, že keby vtedy stáli proti nám svety, pobijeme sa a zvíťazíme.

A že sme dnes v Alpách, s tým nik z nás nerátal, veď aj rozkaz prišiel mimoriadne a zatiaľ, čo sa obranná pozícia na rieke Rýn posilňovala, my sme boli odsunutí do Alp.

Je ale pravdou, že mali sme tam pôsobiť ako spojárska a v žiadnom prípade nie bojová jednotka. Ale otázka by mohla byť postavená aj takto : Čo by sme tak v tých horách spájali? Naťahovali telefónne linky medzi dolinami ?

Možnože mali Nemci v pláne niečo iné. Ale čo už mohlo byť niečo iné, ako so zbraňou v ruke hájiť záujmy Nemecka. Všetko nasvedčovalo tomu, že sme boli obetovaní, čo inak jasným dôkazom bola aj dezercia nášho veliteľa .

To čo sme doposiaľ videli, najmä presuny nemeckých jednotiek, boli všetko chlapci od pätnásť do osemnásť rokov a väčšinou príslušníci SS .  A už len rozkaz nášho majora, že sa máme vyzbrojiť guľometmi  bol až príliš priehľadný a jeho dezercia len dodala udalostiam váhu. Tiež veľmi dobre vedel, že koniec vojny je na dosah a jemu sa nechcelo zomrieť za stratenú vec .

Naša zmena trasy presunu nebola veľmi šťastná, pretože jednak sme sa stále posúvali do vyššej nadmorskej výšky, kde miestami boli až dva metre snehu, čo spôsobovalo problémy nielen v chôdzi, ale najmä uberalo na silách a taktiež sme už boli mimo pásma lesa a teda v prípade leteckého útoku amíkov sme boli ako na strelnici, i keď sme boli maskovaní na bielo, čo nás ešte donútil vystrojiť sa náš bývalý veliteľ, no neboli sme neprehľadní a nakoniec sme asi po 12 kilometroch museli konštatovať, že sme zablúdili.

Postáli sme uprostred obrovskej horskej lúky podľa mapy to mohlo byť v nadmorskej výške okolo dvoch tisíc metrov a našu polohu sme iba odhadovali. Nakoniec po porade padlo rozhodnutie, že sa nebudeme ďalej terigať smerom vyššie a vyššie a zídeme do nižších polôh k čomu nás donútilo aj zhoršujúce sa počasie . Počasie  bolo tak zlé, že sa už jednalo iba o minúty, dostať sa z týchto horských pláni do bezpečia horských búd a senníkov. Chodník vyšliapaný šesťdesiatimi nohami sa až zázračne rýchlo strácal a postupne sa počasie tak zhoršilo, že sme sa navzájom pospájali našimi opaskami, aby sa nik nestratil.

Tento pochod smrti bielou smršťou trval viac ako tri a pol hodiny, ale nakoniec ako všetko doposiaľ, aj teraz tento prírodny živel sa nám podarilo poraziť, keď z posledných síl nás na úrovni lesa čakala horská búda. Pravdu povediac tentokrát sme už vôbec nevedeli, aká je naša pozícia .

Ale  prekvapeniam nebol koniec.

 

 

Hlasujte ve finále ankety Blogera roku

Autor: Jozef Varga | sobota 17.4.2010 8:46 | karma článku: 10,34 | přečteno: 864x
  • Další články autora

Jozef Varga

Slúžil som v armádach štyroch štátov / 70. /

Otec spomínal, ako v 1938 Slovensko obsadili Maďari. Prišli na koňoch a spievali, že nám vraj doniesli chlieb a slobodu. Otec mal desať a nerozumel tomu, veď chleba mali dosť a slobodu v Československej republike taktiež. V škole

4.5.2023 v 14:14 | Karma: 2,74 | Přečteno: 60x | Diskuse| Poezie a próza

Jozef Varga

Slúžil som v armádach štyroch štátov / 69. /

Otec veľmi často opakoval v svojich spomienkach, ako bol počas transportu z Košíc Štefánikových kasárni odvlečený do Nemecka cez Prešov, Krakov a Prahu a práve tam na " Pražskem nádraží " zažil, to čo mu utkvelo v pamätí...

3.5.2023 v 17:35 | Karma: 0 | Přečteno: 45x | Diskuse| Poezie a próza

Jozef Varga

Ako krkavci / 60. /

Kádrové dotazníky vypracované jednotne do vzoru pre celú Československú republiku ihneď po prevrate 25. februára 1948 boli prejavom malosti ortodoxných komunistov, ktorí doslovne a do písmena kádrovali všetkých občanov včítane...

30.3.2023 v 13:23 | Karma: 0 | Přečteno: 32x | Diskuse| Poezie a próza

Jozef Varga

Slúžil som v armádach štyroch štátov / 68. /

Keď otec v januári 1945 slúžil v nemeckej armáde ich dedinu oslobodzovala Červená armáda. Z rozprávania môjho dedka to bolo tak, že Wermacht obsadil okolité kopce a tehelňu, kde nasadil guľomety a tie držali pod palcom celé okolie

28.3.2023 v 16:29 | Karma: 0 | Přečteno: 45x | Diskuse| Poezie a próza

Jozef Varga

Dvojí život / 15. /

Tieto riadky sú o mojom dávnom priateľovi, je už u Boha, ktorý nadovšetko miloval ženské lono. Valo bol vyšší, štíhly, modrooký, gaštanové vlasy, dolu poriadne vybavený, začo bol ženami veľmi milovaný zároveň naň v kontakte s ...

28.3.2023 v 14:45 | Karma: 0 | Přečteno: 94x | Diskuse| Osobní
  • Nejčtenější

Královna fetiše rozdráždila Ameriku. Její fotografce se klaní i feministky

22. května 2024

Seriál „Nejkrásnější fotografka“ či „nejlepší pin-up fotografka na světě“. Taková čestná přízviska si...

„Krok ke třetí světové.“ Ukrajinci zasáhli klíčovou ruskou radarovou stanici

25. května 2024  12:55

Ukrajinská armáda zřejmě tento týden zasáhla významnou ruskou radarovou stanici, která je součástí...

Turek: Z Nerudové mi bývá špatně, o hlasy komoušů a progresivistů nestojím

24. května 2024

Bývalý automobilový závodník a lídr Přísahy s Motoristy Filip Turek patří mezi černé koně...

Česko explodovalo zlatou hokejovou radostí, fanoušci v Praze kolabovali

26. května 2024  11:40,  aktualizováno  23:29

Česko v neděli zažilo hokejový svátek. Fanoušci vyrazili sledovat finále mistrovství světa na...

Pavel se zranil na motorce. V nemocnici na pozorování zůstane několik dní

23. května 2024  20:03,  aktualizováno  22:32

Prezident Petr Pavel se zranil při jízdě na motorce. Zranění nejsou vážná, ale vyžádají si...

Soudy v Česku nepracují. Drtivá většina úředníků stávkuje za lepší mzdy

29. května 2024  6:25

Přes devadesát procent soudních úředníků vstoupí dnes podle justičních odborů do stávky. Některé...

Poslanci chtějí vysvětlení od Jurečky, že mají lidé v penzi trávit 21,5 roku

29. května 2024  6:06

V diskusi o návrhu důchodové reformy, která má zvýšit věk odchodu důchodu nad 65 let podle doby...

V Gaze se 70 procent pomoci z moře ukradlo. Hamásu se „odklánění“ hodí

29. května 2024

Premium Plán amerického prezidenta Joea Bidena nakrmit Gazu pomocí plovoucích přístavů dostal ránu...

Poslední šance dostat dítě na tábor. Co se letos mění a kde ještě hledat místo

29. května 2024

Premium Čarodějnickými hábity, klobouky a nezbytnými hůlkami se děti z Teplic na rozdíl od filmového...

Jaké vitamíny brát v těhotenství? Poradíme vám, jak se rozhodnout.
Jaké vitamíny brát v těhotenství? Poradíme vám, jak se rozhodnout.

Každá budoucí maminka se snaží zajistit pro své miminko jen to nejlepší. GS Mamavit je komplexní multivitaminový doplněk, který je speciálně...

  • Počet článků 384
  • Celková karma 0
  • Průměrná čtenost 902x
Obyčajný človek žijúci s obyčajnými ľuďmi okolo , ale mnohokrát so zaujímavými životnými príbehmi, ktoré má zaujímajú, o ktorých aj píšem a chcem písať.

Seznam rubrik