Vojna je sviňa, život počas vojny je sviňa, ale tentokrát bola vojna milostivá, keď nášho kamaráta, nemeckého šoféra nákladného auta počas útoku Thunderboltov na veliteľstvo brigády projektil z guľometu zranil tak, že mu skoro odtrhlo ľavú ruku. No nešťastie v šťastí mal Kurt v tom, že sa mu to stalo sto metrov od divízneho lazaretu s dobrým chirurgickým tímom, takže ho zoperovali,pozošívali, dostal pol litra krvi a má od tejto poondiatej vojny fajront a najskôr na furt. Akurát, že si už na tej svojej gitare dlhšie nezahrá . Ešte ten večer so súhlasom majora sme ho navštívili, síce bol nadopovaný liekmi proti bolesti, ale vnímal nás a pohľadmi ďakoval za návštevu.
Slnečné lúče zalievali celú krajinu a aj napriek tomu,že sme sa nachádzali v Čiernom lese a prvý jarný deň bol ešte ďaleko,no pani zime ostrie zubov otupilo, i snehu bolo už iba sem tam, aj to na miestach, kde sa slnko veľmi ťažko dostalo.
Vedeli sme, že dnes musíme byť až veľmi ostražití, čoho dôkazom bolo aj americké prieskumné lietadlo, ktoré neprestajne krúžilo nad širokým okolím a určite postrehlo všetky zmeny v nepriateľskej línii od posledného letu.
Pokiaľ bola obloha čistá, bez nepriateľských bojových lietadiel, my sme naďalej hĺbili krompáčmi jamy, montovali keramické úchytky, vŕtali diery, osádzali stĺpy a ťahali telefónnu linku podľa rozkazov . Samozrejme, že ešte dopoludnia, aj hodinky by sa dali nadstaviť, doklusal na prekrásnom čiernom žrebcovi náš kontrolór v hodnosti plukovníka . Vždy vyštafírovaný,s jazdeckými čižmami, brigadírka fixovaná hnedým remienkom, v ľavej ruke bičík .
Už z posedu v sedle bolo každému z nás jasné, že plukovník Wehrmachtu bol veľmi zdatný jazdec, ale napriek tomu sa medzi nami chlapcami rozprúdil rozhovor, samozrejme v rodnej Maďarčine, ak by z nás niekto z nenazdajky šibol tohto žrebca krásavca palicou, či by sa tento nablýskaný panáčik udržal v sedle. Tento rozhovor fakticky trval nepretržite už ale tri dni . Skoro všetci sme sa zhodli : Techniku ovládania tohoto krásneho zvieraťa, ako aj spôsob jazdy, má vynikajúcu, ale je až natoľko zaujatý svojím umením a hlavne sám sebou, že splašený kôň by ho určite natoľko prekvapil, až by z neho drúzgol . A táto predstava, ako tento dôstojník zaryje svoj horenos do blata poľnej cesty a prekvapene sa pozerá okolo seba, nás natoľko zaujala, že sme mu to doslovne, hlavne za jeho stále namyslené mlčanie, doslovne škodoradostne priali.
Americký letecký prieskum určite zabodoval, pretože bojové letky si to šibali na východ poriadne zaťažené bombami, raketami, množstvom munície a nič im v tom nebránilo . Z nášho stráženého borovicového lesa nevyletel ani jeden Messerschmitt a tak pekné slnečné počasie, na ktoré sa po nevľúdnych hmlistých, daždivých dňoch, každý človek teší, tu v obrannom nemeckom postavení bol opak pravdou . Každý jeden, či vojak, nevojak, vedel, že dnes musí mať uši na pozory a oči na stopkách, inak by vás to mohlo stať minimálne zdravie . Dnes sa nám letecký útok vyhol, ale veliteľstvo našej obrnenej brigády dostalo zabrať, ale našťastie mŕtvi neboli .
Večera, ako vždy, bola veľmi rýchla a dnes o to viac, že sme mali namierené do lazaretu pozrieť Kurta, ktorý sa práve v čase leteckého útoku na veliteľstvo motal v okolí, ale pre neho už vojna skončila ... a po dlhšom čase ako veriaci aj do miestneho kostola, poďakovať a poprosiť Stvoriteľa vo vytrvaní priazni k nám.
Ďalší deň v tých istých koľajach, budíček o piatej, ranná hygiéna, príprava raňajok, raňajky, ale dnes sľúbená omeleta a biela káva, ranný rozkaz a zadelenie do práce. Už o pol ôsmej hĺbime jamy, hmla pomaly opadáva a slnečné lúče zalievajú kraj a vieme, že dnes musíme byť veľmi opatrní. Ak včera bol útok na našu brigádu, dnes môžme byť kľudne na rane my .
Napriek až istote, že dnes bude nálet v zápale roboty sme na tento fakt úplne zabudli, i keď všetci sme oveľa častejšie upierali oči k oblohe . Ako vždy po desiatej docválal náš vyčačkaný plukovník z brigády. Niesol sa na tom prekrásnom čiernom žrebcovi, ako nejaký monarcha, ale pravdu povediac seklo mu to .
Útok amerických bojových lietadiel bol veľmi rýchly.Len sa zrazu objavili v našej línii osadených telefónnych stĺpov, aj napriek zvýšenej pozornosti nás prekvapili, skôr sme ich očakávali zo západného smeru a oni doleteli z juhu od Švajčiarska, pričom leteli nízkym letom, kopírovali terén a vyhúpli sa z blízkeho lesa tak z nenazdajky, že ja som ostal visieť s mačkami na stĺpe a neveriacky pozeral ako sa kamaráti rozpŕchli po okolí a každý hľadal, čo najlepší úkryt, pričom na moju smolu v okamžiku útoku sa mi jedná mačka zasekla tak do dreva, až som sa metal na tom stĺpe,ako ryba na suchu, bojujúc o každu sekundu, prože amíci už zbadali daný cieľ a systematicky streľbou z palubných zbrani ničili to, čo my sme lopotne stavali desať dní len tak tiesky lietali . Chlapci vidiac moje problémy kričali, aby som si odopol mačky a rýchlo sa spustil dole vidiac blížiace sa nebezpečenstvo, ale medzi tým sa mi to podarilo a dvoma troma skokmi som bol na zemi, odopol pás, hodil na zem, medzi tým už aj môj kritický stĺp dostal plný zásah, prúd vzduchu od projektilov mi ovial nohy a zopár sa ich zarylo veľa môjho trupu až som mal na sebe hrudy hliny a kusy dreva padali vedľa mňa .
Dva Thunderbolty za sebou v odstupe pálili z guľometov najprv na novopoloženú telefónnu linku a po otočke jednak na zbytok, čo z nej ostalo, a pretože náš plukovník sa rozhodol s amíkmi závodiť, keď svojho žrebca nasmeroval do blízkeho lesa, tak na toho si jeden z amíkov zapoľoval a hneď prvou dávkou, ako koňa, tak aj jazdca skolil . Americkému letcovi to však nestačilo a očividne mal nielen chuť, ale aj dostatok munície, a tak kropil krátkymi dávkami z guľometov široké okolie vediac, že tam niekde sú schovaní nepriateľskí vojaci .
Z našej pozície nepadol ani jeden výstrel . Aj keby si niekto z nás chcel vystreliť na nepriateľské lietadlá. Nemohol . Pušky a munícia boli obdeľač na medzi .
Útok bol krátky,no šťastie bolo opäť na našej strane, nik z nás nemal ani škrabanec, ale naša robota bola zničená a nielen to,veď aj plukovník, hlavný kontrolór dostal aj so svojím koňom zásah, a tak vzali sme zbrane, kabelu s červeným krížom, ak by bolo nutné ošetrovať a naklusali na miesto zvaleného koňa.
Dôstojník ostal zaseknutý pod koňom, ktorý sa ešte hýbal. Polomŕtveho sme ho horko ťažko vytiahli hľadali ranu, pretože celý bol od krvi, no veľmi skoro sme zistili, že nie jeho, ale iba jeho krásneho žrebca. Plukovník bol poudieraný, dochrámaný a najmä vyľakaný . Vidiac, že jeho krásne zviera sa stále trápi, bez toho, aby som dôstojníka, ktorý stále sedel otrasený na zemi, nejako upozornil , odopol som mu na jeho opasku púzdro, vybral pištoľ a ukončil toto konské trápenie.
Plukovník si od nás vypýtal hlt vody, odopol z mŕtveho koňa sedlo, zubadlo, prehodil to cez plece, celý zablatený a od krvi, pešo a krívajúc sa pobral na blízku farmu . To o čom sme sa bavili zo tri dni, či sa tento vyblýskaný nemecký oficiér skydá alebo neskydá z čierneho žrebca do prachu cesty sa splnilo, ale nebolo to podľa našich predstáv. Od tohto momentu sme ho nikdy nevideli. Žrebca bol škoda, ale čo už narobíte, keď vojna je taká. Ale predsa len niečo z toho bolo. Naša jednotka hodovala na čerstvej konine .
