... zo 4.júna 1920 je aj po 90. rokoch pre Maďarov neprijateľná, traumatizujúca, porušujúca koncepcie medzinárodného práva.... čim dovtedy národ Maďarský bol rozdelený do siedmych časti a tri milióny päťsto tisíc Uhrov bez toho aby s tým súhlasili boli násilne pričlenený k novým štátnym celkom . Bolo a je to spravodlivé ?
Z pohľadu Maďarov určite nie, a keď sa nad tým i dnes zamyslíte a reálne posúdite vtedajšiu situáciu tesne po skončení prvej svetovej vojny, tak to musela byť obrovská trauma,nespravodlivosť, keď jeden spoločný národ rozdelia na sedem častí a začlenia do nových štátnych celkov, rodiny od seba násilne odlúčia,je prerušený priamy kontakt s materskou krajinou .
Samozrejme keby k tomu neprišlo, tak by dajme tomu nevznikla Československá republika a Slovensko by bolo Felvídekom alebo minimálne by hranice neboli v takej podobe ako sú dnes a určite každý Slovák by okrem Slovenčiny, ak by ovšem bola daná možnosť nášmu jazyku prežiť, by ovládal minimálne Maďarčinu, možno aj Nemčinu, ale toto je až príliš naivné a najmä v pozícii " keby ," najmä ak historicky vzaté pomaďarčovanie, ktoré od druhej polovičky 18.storočia naberalo na intenzite by najskôr nedalo možnosť Slovákom, ale aj ostatným národom patričného rozvoja, veď nenadarmo bola Rakúsko-Uhorská monarchia označovaná ako " žalár národov. "
No je nutne povedať, že samotný Maďar to tak nevnímal a mnohé pre neho plusy najmä na územiach zmiešaných mu dávali viaceré výhody od patričného vzdelania vo svojom jazyku, cestou zvýhodnenia umiestnenia v štátnych úradoch, ale aj v samotnom podnikaní a živnostiach.
Teda rodený Maďar, ale v posledných desaťročiach aj sprivatizovaný Maďar alebo ako sa u nás hovorilo Maďarón, ktorý si zmenil priezvisko a meno, čoho jasným dôkazom sú náhrobné kamene na cintorínoch po celom Slovensku, zaprel svoj rodný jazyk, sa stáva tiež nástrojom štátnych úradov pri potláčaní rozvoja národnostnej menšiny aj v podobe nášho národa.
Vždy tak bolo, keď pre niektoré národy vojny neskončili prijateľne, boli na strane porazených, prišli reštrikcie v podobe mnohých zákonov, nariadení a najmä medzinárodných zmlúv, mierových zmlúv, vojenských paktov, a skoro vždy znamenali náhradu krivdy jednej krivdami inými, čo je prípad aj Maďarov v Európe.
Zatiaľ z týchto riadkov mnohým bude pripadať, že to nie je ani mačka ani pes, teda nejaký mačkopes, ale toto si nechávam na záver, i keď pri tak krátkom pohľade z príležitosti 90. výročia Trianonskej mierovej zmluvy ohľadom traumy Maďarského národa sa nedá hlbšie zamýšľať, čitateľ má rád krátke, výstižné vyjadrenia.
Tak teda z pohľadu Maďarov to bol obrovský nepriateľský akt, ešte väčšia nespravodlivosť a trauma, ktorá ostáva do dnes.
Mnohí naznačovali , že vstupom do EÚ a Schengenu sa veci doriešia. Toto tvrdenie bolo najskôr iba na zasmiatie. Táto krivda na Maďarskom národe ostane krivdou najskôr na veky. V teoretickej rovine sú samozrejme možnosti, ak by Maďarsko malo opätovne monarchiu aj so svojim panovníkom a v rámci referend , teda z vôle ľudu by sa chceli dnes samostatné štátne celky vrátiť pod Svätoštefánsku korunu, čo uznáte, že toto je teoretická rovina sci-fi, nereálne, neuskutočniteľné, nemožné, veď kto by robil krok späť.
A druhá možnosť by bola previesť to tak ako funguje Veľká Británia, kde by tiež boli potrebné národné referendá, čím by sme sa dostali presne tam ako v prvom prípade.
A je tu tretia možnosť- násilnou cestou, čo je taktiež nereálne, pretože Maďarsko nie je v takom postavení, aby mu to bolo umožnené a nielen to, násilie sa v EÚ a civilizovanom svete netoleruje. Takže najskôr trauma Maďarov ohľadom Trianonskej zmluvy ostane naveky alebo ak by zasiahol Stvoriteľ a dal veci do poriadku v prospech všetkých, ako sa u nás hovorí : "Aby aj vlk bol sýty, aj ovca celá, " ale napriek tomu mi nedá nepovedať, že sa taktiež hovorí . " Nikdy nehovor, nikdy.. pravda vždy zvíťazí . "
