Slúžil som v armádach štyroch štátov

Toto je príbeh už môjho nebohého otca, zomrel ako osemdesiatdeväťročný a slúžil v Maďarskej armáde, Nemeckej armáde v jednotkách SS, v Americkej armáde a v 1947 narukoval do Československej armády. Ako 16 ročný prisahal...

              ... v Košiciach vernosť Maďarskej kráľovskej armáde. A prečo v Košiciach ? Košice druhé najväčšie mesto Slovenska bolo od novembra 1938 do januára 1945 anektované Maďarskom.

                  Robota pri naťahovaní telefónnych drôtov od stĺpa po stĺp išla jedná radosť: Nepršalo, sem tam hmla, inverzia, ale pri dobrom počasí sme sa mali na pozore. Toto počasie oproti začiatku januára ukazovalo, že sa tento rok pôjde skoro do prípravy pôdy pod sejby jarín. Už tri dni sa k nám koňmo pridal kapitán Wermachtu. Vždy docválal na svojom bielom tátošovi smerom od fronty, chvíľu nás pozoroval, nič nevravel a zasa odcválal. My sme už tipovali kedy a o koľkej dôjde ten wermachťak. Bolo to vždy v rovnakom čase o pol druhej po obede. 

Ja ako elektrikár som lozil na stĺpy mačkami, upevňoval drôty. Mačky sme mali iba jedny a ako stvorené na moje nohy štyridsaťpäť, takže neločkali a boli pevné.. Hore na stĺpe som akurát upevňoval drôt , keď niektorý z chlapcov zahlásil : " Lietadlá ! " Koňmo akurát docválal náš kapitán. Vidiac, že sa k nám približujú lietadlá bičíkom popohnal koňa do cvalu snažiac sa dostať  do lesa Z poza lesa už bolo vidieť ako veľkou rýchlosťou sa na nás rútia dva Thunterbolty. Dôstojník viditeľný na diaľku nemal voči Thunderboltom šancu. Zostrelili ho ako panáčika na strelnici. Videl som ako robí koprcky, padá na zem aj s koňom.  Moja snaha bola, čo najskôr zliezť zo stĺpa a zaľahnúť do priekopy, ale mne sa skrížili mačky a nemohol som sa pohnúť z miesta. Celá jednotka sa rozpŕchla a zaľahla po okolí, čo musel vidieť aj pilot .a určite  videl aj mňa a kapitána, ja ako visím na stĺpe a snažím sa pohnúť z miesta a   dôstojník cvalom k lesu.

Prvú vlnu náletu som v takom položení ako som sa nachádzal zažil na stĺpe. Lietadlá to zobrali od začiatku, kde sme osadzovali stĺpy a drôty. Osem guľometov, ako nás v prípravke učili Nemci, na zemi robilo perfektnú prácu. Zo stĺpov lietali triesky jedná radosť, strely preorávali zem v okolí a hľadali aj živé ciele, ale maskáč oblečenie robilo svoje. Moja snaha napraviť skrížené mačky bola úspešná, ale to už som bol v rane striel, našťastie ja aj stĺp sme ostali celý. Na druhé útočiace lietadlo som už čakal na zemi. Dlhými prískokmi som skončil niekoľko metrov od telefónnych stĺpov.  Tento Thunderbolt už môj stĺp rozstrieľal na kusy a guľky trhali zem povedľa mňa. Prežehnal som sa a v duchu modlil : " Bože môj nedopusť, aby som skonal v cudzej zemi. "  Lietadlá sa dvakrát prehnali ponad nás a zmizli v diaľke. My sme boli v poriadku akurát Šaňovi  obtrela guľka ľavú ruku, našťastie kosť nebola chytená.

Všetci sme sa rozbehli k ležiacemu. Kapitán aj kôň boli mŕtvi, dôstojník  mal otvorené modré oči, strely ho chytili do chrbta cez brucho von, mal vonku vnútornosti, stále v ruke zvieral uzdu a bičík. Sňali sme čapice z hlavy a dali poslednú úctu padlému vojakovi.

Všetka naša práca vyšla navnivoč.