Keď otec v januári 1945 slúžil v nemeckej armáde ich dedinu oslobodzovala Červená armáda. Z rozprávania môjho dedka to bolo tak, že Wermacht obsadil okolité kopce a tehelňu, kde nasadil guľomety a tie držali pod palcom celé okolie
... včítane prístupu do doliny, kadiaľ si nechávali možnosť ústupu. K ústupu došlo, ale Nemci sa urputne bránili a Rusi za to draho zaplatili. Dedko nevedel koľko presne padlo Rusov, ale ešte počas bojov nahnali dedinčanov na cintorín vykopať spoločný veľký hrob, kde pochovávali svojich, ale aj dedkovu mamu, ktorá po výbuchu granátu v ich záhrade sa tak zľakla, až jej zlyhalo srdce. Hrobár a farár odmietli urobiť pohreb, stolár urobiť truhlu a tak otcovu babku iba tak zabalili do deky a pochovali do vojenského spoločného hrobu. Podľa dedka v dedine nepadol ani jeden Nemec.
Na železničnú stanicu sme útočili asi päť hodín. Nemeckú jednotku zdecimovalo najmä naše letectvo a tanková jednotka, bez nich by sme mali obrovské straty. Po celej čiare nášho útoku sme videli množstvo mŕtvych a ešte viac zranených nepriateľov, ktorých ošetrovali aj naši zdravotníci. Preto aj, že nemeckí felčiari nechceli opustiť svojich zranených, dali sa radšej zajať a naďalej pomáhať svojim spolubojovníkom.
Streľba z protistrany bola už tak slabá, že sme prískokmi postupovali, ale to bola iba taktika boja. Zarapotali guľomety a niekoľko chlapcov na toto doplatilo. Jednotky zaľahli a pálili. Boj pokračoval. Pravdepodobne chcú sa biť do posledného muža. Ako som sa neskôr dozvedel zbytok Nemcov bol obkľúčený, čoho dôkazom boli zrazu prítomné naše tlampače, ktoré v nemčine vyzývali nepriateľa, aby kapituloval z dôvodu obkľúčenia a bezvýznamného zabíjania. Z nemeckej strany sa ozývala streľba ešte viac. Veliteľ našej brigády mal už toho pravdepodobne plné zuby, nenavádzal veliteľov na ďalší útok, zranených a mŕtvych aj na našej strane bolo dosť. Dostali sme rozkaz stiahnuť sa asi štyristo metrov. Čakali sme, čo sa bude diať, ale podľa toho to vyzeralo na letecký útok na túto rozsiahli budovu.
Aj tak bolo, počuli sme zvuk leteckých motorov, dve naše stíhačky spod svojho trupu odpálili rakety, tie neminuli cieľ a šestnásť 12,7 mm guľometov trhali stenu, strechu, okná na staničnej budove. Stanicu zachvátil požiar a nepriateľskí vojaci bez zbrane v zmätku vybehovali von so zdvihnutými rukami nad hlavou. Lietadla neprestajne nalietávali na daný a určený cieľ. Nemci, ktorí chceli kapitulovať sa váľali v krvi. Každé z lietadiel vypálilo po štyri rakety a neprestajne strieľali.
