Slúžil som v armádach štyroch štátov / 37. /

Slúžiť v americkej armáde ako pešiak nebolo jednoduché a zaradiť sa do nej  ako neznalý jazyka, pomerov bolo o to ťažšie. US army sa dá porovnávať s Waffen SS, ktorí boli výkvet Nemeckých vojsk, ale amik bol tvrdohlavý a išiel si

                       vždy za svojím cieľom, takže niečo podobné. Prešiel som štvorročným predvojenským výcvikom levente a výcvikom Waffen SS, takže niečo armádne vo mne bolo, už iba to pretaviť v boji.  V podstate som sa aj tešil, aj mal strach.  V boji som ešte nebol nasadený. Pušku ako takú som ovládal perfektne a vždy ma chválili ako dobre trafiam terč.

                    Na druhý deň sme prišli k jednotke,2.čata- 2. rota - 2.prapor - 2. pechotná divízia, ktorá zvádzala urputné boje na juhu Nemecka a Rakúska. Ja už neviem povedať, kde sme presne narazili na veliteľovu jednotku, ale bolo to v Nemecku. Jednotka  mala práve oddych. Mňa zaradili do druhej čaty ako strelca. Ujal sa ma urastený seržant s cigárkou v kútiku úst. Boy lets go !... a prstom ukázal kadiaľ mám ísť, po niekoľkých minútach sme dorazili do výstrojného skladu. Fasoval som kompletnú výstroj a pušku M1, tú pušku, čo ju tak ospevovali mladí Ukrajinci z Waffen SS. Vojak mi podstrčil lajstro na podpis. Potom ma seržant viedol  na prápor, kde som uviedol svoje základné iniciále, dali mi opäť na podpis nejaké papiere, vraj tam bola aj prísaha. Amíci sa nekakali s ničím. Všetko išlo ako po masle.

Po príchode k rote mi seržant vydal zásobníky s nábojmi, ktoré som si strčil do sumky a taktiež boli mojou výzbrojou ručné granáty. Prezliekol som sa teraz už do úplnej americkej uniformy. Prevzal má desiatnik, ktorý bol veliteľom môjho družstva a zaviedol ma kúsok za rotu na strome odlomil konár nastrkol naň sklenenú fľašu odo burbonu a odrátal asi dvadsať krokov a skríkol : Shoot !  Pochopil som. Do mojej M1 som naládoval zásobník s ôsmymi nábojmi, natiahol, odistil, zamieril a fľaša sa rozprskla jedná radosť. Good boy, zaznelo z desiatnikových úst. Podišiel ku mne vzal môj granát a ukazoval ako sa odisťuje a hádže. Zaviedol ma opäť k jednotke a ukazoval mi ťažký guľomet, samopal Thomson, ovládanie vysielačky a ľahký minomet. Celý výcvik trval dohromady štyri hodiny. Toto bol akože týždňový výcvik. Ostatné v boji bude iba na mne. Viem, že všetko využijem z výcviku levente, kde bolo základné heslo v boji:    " Zabi a nedaj sa zabiť ! "

Desiatnik ma zaviedol k družstvu a predstavil ma. Čo všetko hovoril ? Neviem a nikdy som sa ani nedozvedel. V družstve boli skoro všetko ostrieľaní borci, tak mi pripadali. Ja ako ucho som po spolubojovníkoch iba poškuľoval. Najhoršie na to všetkom bolo to, že som im nič nerozumel. Jazyková bariéra ma doslovne štvala, čo sa ale za chvíľu mohlo zmeniť, totiž prichádzal veliteľ roty. Zastavil sa pri mne: " Čo si všetko fasoval ? Vidím, že všetko máš. Ešte vyfasuj konzervy, nezabudni na otvárak. Pušku si skúšal ? "   Áno skúšal, je presná.    "  Odkiaľ presne pochádzaš ? "    Československo, Slovensko, Felvidek.    " Aaaa... Felvidek ? Poznám, mám kamaráta, ktorého rodičia pochádzajú z Felvideku, Kassa.   Zajtra útočíme na jedno neďaleké mestečko, takže dúfam, že nezareveš. Drž sa. " Chcel som ešte povedať, že aj ja pochádzam od Košíc, no veliteľ mal naponáhlo.