Rómska otázka je otázkou celej EÚ

Neprispôsobiví Rómovia v rámci EÚ predstavujú obrovský problém a v zásade nie sú problémom iba národných štátov.  Nízka vzdelanostná úroveň, nemať návyk pracovať, neprispôsobenie sa života v spoločnosti ako takej, trestná činnosť vysoko prekračujúca priemer majoritného obyvateľstva, segregácia z vlastnej vôle, to je iba veľmi krátke opomenutie problémov tejto národnostnej menšiny, ktorá populačným koeficientom za niekoľko desiatok rokov bude v spoločnosti určujúcou .

Ako riešiť tieto problémy ?  Najdôležitejším ukazovateľom je cesta u Rómov najmenej populárna, a to je donútiť ich k patričnému vzdelaniu, ktoré je naisto nosným pilierom k zmenám ich jednostranného stereotypu zakuklenia sa v osade alebo kolónii .

Štát či chce alebo nechce bude musieť rátať s vyššími nákladmi na vzdelanie Rómov a aj cestou donucovacích prostriedkov prinútiť cigánskych rodičov, aby ich deti dosiahli patričné základne vzdelanie, ako odrazový môstik štúdia na učňovských a stredných školách, ktoré môžu dať ako taký predpoklad zamestnania sa .

Rómovia sú tak ako iní ľudia pravoplatnými občanmi EÚ a teda majú nárok na všetko to ako zbytok populácie  a teda majú právo aj na vzdelanie a život taký, ako majú ostatní ľudia žijúci v únii, ale fakticky svojím postojom k životu sa samí diskvalifukujú a ťahajú za kratší koniec nielen v životnej úrovni, čo je pre každého občana to najdôležitejšie, ale najmä v zaraďovaní sa v spoločenskom živote a do spoločnosti ako takej .
Segregovaný život v osade alebo kolónii prináša návyky, ktoré sú určite pre zbytok spoločnosti veľmi nepríjemné až odporné, či je to už žobranie a obťažovanie ako detí, tak aj dospelých, drobné krádeže , nízke hygienické návyky, žiadne návyky pracovať a zarábať pre rodinu, využívať v maximálnej miere sociálne podmienky toho ktorého štátu, vzdelanie považujú za zbytočnosť, nepotrebnosť k životu, pretože v ich okolí sú všetci bez vzdelania a darí sa im žiť alebo živoriť aj takto .

Štát musí bezpodmienečne vstúpiť do tohto ich životného kolobehu, keď len patričným zákonodarstvom pri dosiahnutí určitého vzdelania a tým pádom aj formovania sa a postupného zaraďovania sa do spoločenského diania, tak aby mohli v tvrdej konkurencii na trhu práce uspieť a tým pádom dosiahnuť aj vyššiu životnú úroveň a všetko to čo vyšší príjem prináša .

Mnohí Cigáni toto pochopili a opustili vysoko segregované osady, zamestnali sa najmä v zahraničí a bazírujú svoje potomstvo, aby dosiahlo určitú vzdelanostnú úroveň, tak aby nemali do budúcna problém zamestnať sa na hoci akom, aj na tom najlukrativnejšom poste .  Ale zatiaľ z celkového počtu viac ako tri sto tisíc Cigánov na Slovensku, je takých iba mizivé promile .

Aktívne vstúpiť do myslenia Róma je obrovský problém a najmä u tých, čo žijú v osadách. Nájsť si prístup k týmto ľuďom je veľmi ťažká vec a dokonca ani aktivisti z ich etnika neuspeli alebo ak, tak iba okrajovo .

Základom celého úspechu zmeny myslenia Cigána v osade je naštrbiť ho v samom počiatku, to znamená u detí od predškolského veku v predškolských zariadeniach aj za cenu štátnych alebo európskych dotácii, i keď je to beh na dlhé trate, táto cesta je ako tak schodná a je tu aj  možný čiastočný úspech . Vzdelanie od detí predškolského veku by zásadne malo doniesť kladné výsledky nielen čo sa týka správania sa, ale postupne dáva možnosť vyššej integrity do spoločnosti a spoločenského diania .