Pôsobil som v armádach štyroch štátov / 6.časť /
Československo 29.IX.1938 Mníchovským zrádnym dokumentom stráca územia Sudet, 2.XI.1938 Viedenskou arbitrážou sú ČSR násilne odobraté ďalšie územia, Podkarpatská rus a Slovenské územie Maďarskom o výmere asi 10 000 km2
Krakov bola minulosť, blížila sa noc, my sme si zaspievali zopár smutných maďarských pesničiek, pomodlili sa a každý ostal sám so sebou a svojimi myšlienkami. V tej dobe sa život nemaznal s nikým, my sme to tentokrát pocítili na vlastnej koži. Ešte nikdy som nebol tak dlho mimo domova. Vraj som si musel splniť svoju vlasteneckú povinnosť ako nám pred krčmou vybubnoval starý mládnec Géjza Szátmari začo dokonca dostanem aj zaplatené, ale neskorščie som zistil, že všetko bola lož vykonštruovaná nacistami aby nás mohli odveliť mimo Československo.
Bola tma takže som nevedel, či sa ide na západ, sever alebo juh. Ešte za tmy, neviem koľko bolo hodín, nemal som hodinky a kamarát, ktorý ich mal ešte spal, transport postál. Bolo to matno osvetlené nádražie, ale v tom momente som nevedel aké je to mesto, až som počul hlasy z vonku a tá reč mi bola veľmi povedomá aj keď som ju už nepočul od 1939. Cez štrbinu a po dierach vo vagóne po nálete ruských stíhačiek som videl dvoch železničiarov ktorí sa rozprávali českým jazykom, teda jazykom ktorým komunikovali aj moji učitelia a riaditeľ základnej školy, teda museli sme byť v Čechách.
Srdce mi zaplesalo a nedalo sa mi prihovoriť slovenčinou : " Dobré ráno ! Prosím vás postojte. Kde sme to, v ktorom meste ? " Železničiari prekvapene postáli, tiež asi dlho nepočuli slovenský jazyk. " Pane jste v Čechách, v Praze " zaznela odpoveď. Tak konečne v Prahe, vždy som túžl navštíviť toto vraj prekrásne mesto, bolo mi jasné, že uvidím iba žlezeničnú stanicu a nie Hradčany, Karlov most a Orloj, ale počítalo sa, že som bolo v hlavnom meste Československa. Medzitým sa zobúdzali ďalší kamaráti, rozhovor so železničiarmi pokračoval: " Vodkuď je tenhle transport ? " Ide z Košíc a je tu nás okolo dve tisíc šetnásť a sedemnásť ročných, donútili nás vstúpiť do Maďarskej kráľovskej armády a bez súhlasu rodičov nás odvážajú neviem kam. " Kluci, vy jste z Košíc ? "
O chvíľu sa po peróne roznieslo, že v stanici stojí transport s chlapcami z Košíc, i keď pravda bola taká, že väčšina bola južne od Košíc z okolitých dedín, mestečiek a časť zo severného Maďarska.
Už sa rozvidnievalo a na peróne bol ruch, stáli sme na prvej koľaji. Šípove kríže nám pootvárali vagóny, ale von sme nesmeli ísť. Mnohí z nás ovládali jazyk Slovensky, tak ako ja, preto sme oslovovali okolidúcich, tí sa čudovali že po rokoch počujú aj slovenčinu. Boli to milé rozhovory, rozprávali sme sa skomoleným československým jazykom, ale mne by nevadila ani čeština, rozumel som jej veľmi dobre. Ľudia boli milí, nosili nám horúci čaj, meltu, ponúkali ich svačinku, bochníky chleba, pečivo poniektorí tým chlapcom ktorí boli na zimu vetcho oblečení dávali svoje šály, rukavice a dokonca aj svetre.
Po celé tri hodiny, ktoré sme strávili v Prahe sa nám pražania venovali. Znášali prikrývky, oblečenie, potraviny, nosili čaj i keď mne bolo jasné, že sami nemali dostatok. Z rádio Londýn som vedel, že v protektoráte sa žilo veľmi ťažko , najmä po atentáte na Heidricha sa to náramne zhoršilo. Nacisti mnoho ľudí zavraždili, Lidice zrovnali so zemou, prenasledovali študentov, demokratov a vlastnecov, nenechali na pokoji ani obyčajných ľudí. Presne takto konali u nás aj nacistické šípové kríže Férencza Szalasiho, ale u nás doma to bolo iba od októbra 1944, v Čechách od rozpadu Československa.
Naša zastávka v Prahe ubehla veľmi rýchlo. Pohli sme sa, šípove kríže pozatvárali vagóny a opäť cesta do neznáma. Ale po Prahe nám už bolo jasné, že konečná bude v Nemecku.
V podvečer transport opäť postál, szalisiovci pootvárali dobytčiaky, v tomto momente som nevedel kde sa nachádzame, ale nemčina jasne dávala na vedomie, že sme v Rakúsku alebo Nemecku. Nedalo mi aby som sa neopýtal blízkeho nemeckého hliadkujucého policajta:" Bitte, wo waren wir ? Was ist eine Stadt ? " Odpoveď bol okamžitá, das ist Linz, Osterreich.
Nevedel som kde je Linec, ale pre mňa bolo dôležité, že sa nachádzame v Rakúsku. Takže Rakúsko. Zo zemepisu som vedel, že hlavné mesto je Viedeň, že sú tu najvyššie veľhory Európy, Alpy, že v Salzburgu sa narodil géniálny Mozart, ale i to, že z Rakúska pochádzal Adolf Hitler.
Po hodine čakanania, keď veliteľ transportu jednal s veliteľom mesta Linec bolo strážiacim szalisiovcom oznámené, osobne som to počul : Kasárne sú v troskách po spojeneckom bombardovaní, pokračujeme do Mníchova. Teda predsa len Nemecko.
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 70. /
Otec spomínal, ako v 1938 Slovensko obsadili Maďari. Prišli na koňoch a spievali, že nám vraj doniesli chlieb a slobodu. Otec mal desať a nerozumel tomu, veď chleba mali dosť a slobodu v Československej republike taktiež. V škole
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 69. /
Otec veľmi často opakoval v svojich spomienkach, ako bol počas transportu z Košíc Štefánikových kasárni odvlečený do Nemecka cez Prešov, Krakov a Prahu a práve tam na " Pražskem nádraží " zažil, to čo mu utkvelo v pamätí...
Jozef Varga
Ako krkavci / 60. /
Kádrové dotazníky vypracované jednotne do vzoru pre celú Československú republiku ihneď po prevrate 25. februára 1948 boli prejavom malosti ortodoxných komunistov, ktorí doslovne a do písmena kádrovali všetkých občanov včítane...
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 68. /
Keď otec v januári 1945 slúžil v nemeckej armáde ich dedinu oslobodzovala Červená armáda. Z rozprávania môjho dedka to bolo tak, že Wermacht obsadil okolité kopce a tehelňu, kde nasadil guľomety a tie držali pod palcom celé okolie
Jozef Varga
Dvojí život / 15. /
Tieto riadky sú o mojom dávnom priateľovi, je už u Boha, ktorý nadovšetko miloval ženské lono. Valo bol vyšší, štíhly, modrooký, gaštanové vlasy, dolu poriadne vybavený, začo bol ženami veľmi milovaný zároveň naň v kontakte s ...
Další články autora |
Drahé a rezavé, řeší Ukrajinci zbraně z Česka. Ani nezaplatili, brání se firma
Premium České zbrojařské firmy patří dlouhou dobu mezi klíčové dodavatele pro ukrajinskou armádu i tamní...
Královna fetiše rozdráždila Ameriku. Její fotografce se klaní i feministky
Seriál „Nejkrásnější fotografka“ či „nejlepší pin-up fotografka na světě“. Taková čestná přízviska si...
Turisté si zajeli do Afghánistánu. Střelci část Evropanů povraždili i s průvodci
Neznámí ozbrojenci v pátek večer v provincii Bámján v centrální části Afghánistánu zabili tři...
Turek: Z Nerudové mi bývá špatně, o hlasy komoušů a progresivistů nestojím
Bývalý automobilový závodník a lídr Přísahy s Motoristy Filip Turek patří mezi černé koně...
„Krok ke třetí světové.“ Ukrajinci zasáhli klíčovou ruskou radarovou stanici
Ukrajinská armáda zřejmě tento týden zasáhla významnou ruskou radarovou stanici, která je součástí...
Vlak u Uherska srazil člověka, doprava je řízená odklonem
Na Pardubicku v neděli ráno vlak srazil a usmrtil člověka. Vlaky na železničním koridoru ve směru...
Zajali jsme několik izraelských vojáků, tvrdí Hamás. Izrael to popřel
Bojovníci hnutí Hamás při sobotních bojích v Džabáliji na severu Pásma Gazy zajali izraelské...
Rusko v noci udeřilo na západě Ukrajiny. Útok na hypermarket má 11 obětí
Sledujeme online Počet obětí sobotního ruského vzdušného útoku na hypermarket v ukrajinském městě Charkov vzrostl na...
Komu spadne do klína západ Afriky? Ve hře o vliv je průmysl i dezinformace
Premium Od spolupracovníka MF DNES v Africe Pozvolný odchod Francie ze západní Afriky je hotová věc. Zcela nahradit francouzský vliv ale bude...
Prodej bytu 1+1, 32m2 Kladno Rozdělov, ul. Míru
Míru, Kladno
2 699 000 Kč
- Počet článků 384
- Celková karma 0
- Průměrná čtenost 902x