Tieto riadky píšem o mojom dobrom priateľovi, je už u Boha, ktorý sa celý život intenzívne venoval ženám. Ženy miloval nadovšetko a bolo mu jedno akej rasy sú, biele, tmavšie, mladé, postaršie, štíhle, obézne, blondíny
brunetky, s okuliarmi, so zubnou protézou, riedkymi zubami. Bol šéfom v štyridsať člennom ženskom kolektíve, takže sa cítil ako ryba vo vode a samozrejme, že to využíval. K ženám a jedno akého veku, bol vždy galantný.
Valo mal dnes na celý deň robotu vo vinohrade. Však mali toho požehnane, až pätnásť árov. Počas leta nebola iba okopávka, ale i postreky, vylamovanie zálistkov, zastrkovanie viniča. Z pivnice si vzal dve sedemdecky veltlínu od smädu, čerstvý chlieb a vodu, slanina, klobása a cibuľa boli vo vinnom domčeku, takže hladom by neumrel. Vyzliekol sa do trenírok a vylamoval zálistky. Leto tento rok teplu prialo, musel si na plecia prehodiť košeľu, už ich mal červené. Dokončil rad, vytiahol z vinného domu starú stoličku, dúškami pil vodu a do degustačného pohárika si nalial víno. Vždy keď vypil musel najprv ovoňať, poprevaľovať v ústach a potom slastne prehltnúť. Takto robili skoro všetci vinári. Z chatky doniesol taktiež malý, šikovný stolík. Nakrájal klobásku, chlieb , zapíjal veltlínom. Vytiahol Sparty a zapálil si. Peniaze na cigarety mal z robôt, keď počas zimy, jari strihal susedom ovocné stromy, vinohrady naučil ho to starý otec.
Z diaľky pozoroval ako poľnou cestou niekto beží. Vždy mal po ruke malý, starý, ošúchaný vojnový ďalekohľad, čo postačovalo zistiť kto to je. Podľa dĺžky vlasov bežala žena. Tak toto už Vala zaujalo. V dedine poľný beh praktizovali iba dve ženy, Marika a Zdena. Dlhé blond vlasy mala Marika, vydatá za Paľa, ktorý robil na montážach v Líbyi a boli bezdetní. Schoval ďalekohľad, nevedel či sa " bežkyňa " zastaví vo vinohrade. V ústach mal puch po klobáske. Vzal vodu, pil a kloktal. Čo keby ? Však raz to musí prísť a najlepšie s vydatou, skúsenou. Nalial si a znova zapálil.
Mária videla z poľnej cesty Vala a tak sa zastavila. Mala oblečené priliehavé tričko, tepláky a tak sa jej výrazne rysovalo prekrásne krojené telo. - Ahoj Valo, máš prosím ťa vodu ? Valo podal pohár a z päť litrového demižóna nalial. Stále fajčil. Z chatky doniesol fľašu s vínom i stoličku a čistý pohár, opäť nalial a podal Márii. - Urob si strik, lepšie zahasí smäd. Ponúkol ju cigaretou, spolu fajčili a mlčali. - Valo aký si opálený, v tomto teple sa bohvieako nerobí. - Čo narobíš, vinohrad potrebuje svoje, ak to neurobíš budeš kupovať víno u suseda. - Koľko máte árov ? - Pätnásť a ešte v dedine pri dome iršai oliver. - To je fajn voňavé ako hrozno, tak aj vínko. - Ako vidím teba baví poľný beh. Koľko kilometrov behávaš ? - Tak päť, šesť. - Pekne. Marika vstala zo stoličky a vraví: - Valo nejdeme sa trocha pohrať? Valo spozornel: - Čoby nie, poďme do domčeka.
