Ako krkavci / 32. /

Súdnictvo a prokuratúra boli ako všetko od roku 1948 pod komunistickou taktovkou a vzoru Sovietskeho zväzu, pod vlastným názvom: Ľudové súdy alebo ľudové súdnictvo. Tieto akože súdy súdili aj stovky nevinných obyvateľov..

                        ... Československa, ktorí boli označení ako protištátne živly a odsúdení na nútené práce alebo do väzenia.

                            Martin Skadecký iba prikývol manželke a povedal: " Komu nepomôžem ako vlastným, keď ma aj vyhodia zo strany. "  Čo by ťa vyhadzovali, vy ste tam dokopy jedná banda a kryjete si navzájom chrbát. Vravel svokor.  " Nie je to tak ako hovoríte, veď sám vidíte, čo sa v republike deje, súdy pracujú na plné obrátky, komunista - nekomunista z čerešne dole. Musím byť obozretný a konať iba odtiaľ potiaľ. Za určitú hranicu určite nepôjdem, neohrozím seba a tým aj celú rodinu. Veď si zoberte, žeby sme mali prísť o túto krásnu vilu aj s vybavením po Nemcovi. Čo by sme robili ? Budem pomáhať, ale potajomky. "

Samozrejme, že v dedine po oznámení príchodu pravoslávneho báťušku a po odovzdaní kostola, fary a cirkevného majetku to vrelo naplno a zámer toto všetko prekaziť bol veľký. U miestneho farára Vulu sa denne ohlásilo mnoho rodín, ktoré jasne dávali najavo, že svojho kňaza nikdy neopustia. Alexander Vula bol doslovne vo vytržení podporou miestnych. Svojím spôsobom to aj očakával, ale že si bude u neho podávať kľučky toľko ľudí, to si nemyslel. 

Medzi inými boli na fare aj Skadackého svokrovci, ktorí ako hlboko veriaci taktiež dali najavo svoju podporu.  Mimo iné povedali farárovi : " Ako viete Otče duchovný náš syn je na okrese veľké zviera, dal prísľub, že všetko urobí pre nás aj vás, aby ste mali prácu a my neprišli o kostol a svoju vieru. Syna si poznáme, čo povie, to aj splní, aj keď to nebude ľahké. A  Otče syn posiela na kostol tisíc korún a prosí vás, aby ste sa zaň modlili nech sa všetko podarí. "  Vula sa pomrvil na stoličke: Ďakujem. Vaša iniciatíva znamená pre našu cirkev veľa, najdôležitejšie bude zamedziť, aby náš kostol a majetok neprevzala pravoslávna cirkev. Veď si len budeme hájiť svoje, cudzie nechceme.

Na Spiši bolo zopár rusínskych dedín, všetky Grécko-katolícke a všade boli za pomoci komunistických úradníkov dosadení pravoslávni kňazi. S príchodom nových farárov napätie v obciach rástlo, nik nechcel počuť o prechode na pravoslávie.

Jaro Puch, ako bývalý richtár a teraz kostolník mal perné dni. Pobehal celú dedinu. Bolo nutné zburcovať všetkých veriacich. Veď byť viac ako dvesto rokov verní Rímu a Pápežovi a zrazu bolševícka chamraď rozhodne o zákaze cirkvi, nie my sa budeme za našu vieru biť až do posledka. Napísal listy všetkým významným rodákom, či v Československu, či zahraničí.    Telefonicky sa ohlásil aj u Martina Skadeckého. Vedel, že je veľký komunista, ale taktiež vedel, že podľa rečí jeho rodičov a svokrovcov jeho srdce bije pre rodákov.