Ako krkavci / 1. /

Tieto príbehy venujem všetkým ľuďom, ktorí na vlastnej koži pocítili zlovôľu totalitných režimov minulého storočia nech to bolo  kdekoľvek na Slovensku alebo Československu.

Chlapi počuli ste, v rádii hlásili, že na strednom Slovensku vypuklo povstanie, začal po príchode do krčmy Fero.

" No je tam toho, chlapi si vypijú v krčme, idú si vystreliť na Nemca a hovoria si tomu povstanie. Však aj my by sme tak mohli spraviť. Nemcov tu vždy žilo požehnane, dokonca dnes majú aj svoj Heimatschutz, ale zasa na druhej strane nikomu nič nerobia. Oni sú na svojom, my taktiež na svojom, každý sa staráme iba o naše. No čo, nech majú to svoje povstanie  z toho len zle môže byť . Nemec len tak neprepáči, že pod nosom mu robíme rebéliu a za humny je Rus. Adolf pošle armádu a bude pokoj . "  Ozval sa Mišo.

Mišo, Mišo , začal krčmár, keď vyhlásili mobilizáciu, snáď sa to aj nás týka ? Či azda len stred je Slovensko ? A krčmár Ondrej vytiahol fľašu slivovice a všetkým ponalieval .  " To máš tak Ondrejko povstanie mohli vyhlásiť, ale pokiaľ sa Tiso k nemu neprihlási, tak je to vždy iba vojenská vzbura . Slovenský štát toto vojenské huncútstvo nepodporuje, a z toho mi jasne vyplýva, že je to iba rebélia proti  režimu, štátu a Tisovi. A s tým ja nesúhlasím . To akože budeme bojovať sami proti sebe ? Veď toto nemá žiaden logický základ. " Tvrdil učiteľ, ktorý mal už v sebe zo päť slivovíc a pokračoval : " ... a nielen nesúhlasím, ale odsudzujem to, pretože nič sa s tým nedosiahne, a trpieť bude celé Slovensko.  Nemec si nedá len tak srať na hlavu. Jednoducho sem vyšle trestné oddiely a tí nebudú brať ohľad na to, či si s povstalcami alebo nie si. Si jednoducho Slovák, tak znášaj za čo môžu iní Slováci .  Vždy to tak bolo aj to tak ostane.  Pán učiteľ sa nedal zaprieť, že je  člen Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, i keď tá doba  kedy ľudáci a gardisti boli na výslní, je tá, preč .

Pán učiteľ pochybujem, že Slováci dvihnú zbrane proti Slovákom, ale proti Nemcom, ak sem pošlú vojsko... no to je už iný tabak .  Ja hovorím, že z toho bude poriadna kuca paca, opätoval Milan a zaškeril sa na celú krčmu. Jednoducho chlapi asi budeme musieť povyťahovať kvéry ešte z čias Franz Jozefa, však viete, tie ktoré nám ostali, keď sme utekali z Rakúsko- Uhorskej armády a sem tam sme každý individuálne precvičovali streľbu v lese na jeleňov a diviakov .     A poviem vám bude nám horúco .

A ani nie po mesiaci od tohto rozhovoru začala v oblasti operovať jedná neveľká partizánska skupina, kde z dediny a okolia bola asi polovička chlapov  a s počtom Nemeckého okupačného vojska sa rozrastal aj partizánsky spôsob odporu .

Dedina nebola veľká, čítala asi tisícku obyvateľov, ale každý vedel o každom všetko a teda aj to, kto bol v lesoch s kvérom a kto ich v dedine podporoval .

Aj napriek tomu, že v obci pôsobila Hlinková slovenská ľudová strana a teda aj Hlinkova garda, nik nemeckej okupačnej moci v spolupráci s Heimatschutz nenahlásil ani jedného muža, ktorý partizánčil v okolitých horách, nik nenahlásil tých ktorí materiálovo chlapov v horách podporovali .

Spolupatričnosť a loajalita  bola nepísaným zákonom alebo ako sa na dedine hovorí, každý s každým bol rodina a ak by došlo k udaniu celá dedina by sa o tom dozvedela, čim dotyčný udavač by sa musel z tejto obce vysťahovať a nie iba z obce, ale aj z regiónu a aj vtedy by najskôr udavača pomsta neminula .

V horách sa vždy žilo tvrdo, ale je nutné povedať, že aj férovo. Boli aj susedské spory, ako všade, ale a v rámci sporov si nik nedovolil niekoho udať a hlavne , ak bola taká ťažká doba . K udaniu sa neuchýlil nikto a teda ani člen Hlinkovej gardy a ani člen ľudáckej strany, skôr bolo tak, že všetci si navzájom pomáhali, i keď mnohí nesúhlasili s ich konaním .

Až prišla pre obec nepríjemná udalosť . Partizáni sa rozhodli, že vyhodia do luftu niektorí z malých železničných mostov, čím by sa prerušilo na niekoľko dní zásobovanie nemeckých jednotiek, ktoré bojovali už na východe Slovenska .    Partizáni z obce navrhovali, aby sa to urobilo ďalej od dediny, aby nepadlo podozrenie, že naši ľudia o tom vedeli, ale veliteľ vravel : Nech Nemci vidia, že obce sú  s nami a nech majú strach z každého slovenského človeka .

Nebolo to najšťastnejšie riešenie, ale proti vetru sa šťať nedalo, veliteľ bol tvrdohlavý .  A tak partizáni na rozkaz odpálil most kúsok za dedinou, ešte, že to nebolo v dedine .    Hneď po výbuchu sa v obci vedelo, že partizáni svoj zámer splnili a tak veliteľ Hlinkovej gardy telefonicky ohlásil útok do blízkeho mestečka.

V priebehu ani nie hodiny na miesto dorazili Nemecký motorizovaný oddiel a prvého človeka , ktorého zbadali ako sa moce okolo železnice vzali nabok a bez milosti a rozsudku zastrelili .

Nakoniec všetko dopadlo tak, že dedina na vlastné trovy musela malý železničný môstik  opraviť, inak z dediny budú popravení ďalší desiati obyvatelia .

No a tak partizáni mali akciu a dedina za to musela tvrdo zaplatiť, ale pretože v okolí bolo takých partizánskych útokov viacej a  dediny boli všetko s nemeckým obyvateľstvom, jedine naša bola Slovenská ,Nemci vyslali trestný oddiel, aby v tejto oblasti urobil poriadky, lepšie povedané dali do poriadku obyvateľov našej obce .

O vyslaní trestného oddielu sa vedelo niekoľko dní dopredu a preto sa u náčelníka Hlinkovej gardy zišli všetci významní občania obce.

Náčelník gardy začal zhurta : " Susedia, dal som si vás zavolať vo veľmi dôležitej veci, totiž veliteľstvo Nemeckej brannej moci chce vyslať do našej obce trestný oddiel, ako dôsledok partizánskej činnosti v našej oblasti. A pretože my aj s našimi susedmi sme jediné slovenské dediny podozrenie padlo na nás, že vraj podporujeme partizánov, čo je aj pravda .  Ja som  Janovi hovoril, vyhadzujte si mostov koľko len chcete, ale pätnásť kilometrov od dediny. A dnes to máme tu .

Richtár sa chytil za hlavu a začal lamentovať :  Ja som vedel, že toto zle dopadne, ale oni nie, dajme všetkým najavo, celej dedine, že my partizáni sme tu a nemáme z nikoho strach . "  Lamentácie nám nepomôžu, " pokračoval náčelník .  " My sa jednoducho musíme na tých Nemčúrov prichystať . Tiež už majú vojny plné zuby, veď Rus je toť za humny, kúsok od Košíc .  Musíme dať do kopy veľa dobrej žranice, zabiť prasatá, hovädá, narobiť klobás, napiecť čerstvého chleba, koláčov a hlavne, čo najviac pálenky  a byť milí a prívetiví. Ostatné už necháme na Boha   a na  vás pán farár " obracajúc sa na dekana farnosti .  " Vy pán dekan aj so svojimi ovečkami sa modlite, aby to vyšlo, inakšie tu nemecké komando nechá spúšť.  "