Inflácia ako fenomén dnešnej doby

Existuje v skutočnosti pojem „inflácia“? Ujedá nám z peňaženky?Je inflácia zlodej  nepodliehajúci zákonu, ktorého prehliadame? Vysvetľujem si to správne? Aký máte na to názor.

Neponáhľajme sa s odpoveďou. Je to dosť komplikované. Zdá sa, že inflácia je skôr ako zastrešujúci pojem pre mnohé  javy ekonomickej súdržnosti štátu, menovej únie, sveta. Inflácia je tiež súčasťou koncepčného oblaku sociálnych javov, akými sú chudoba vo veľkom meradle a v dôsledku toho aj platobná neschopnosť jednotlivých ľudí.

To slovo rovnako  vyvoláva historické asociácie – kolabujúce európske meny v 20. rokoch 20. storočia, ktoré následne živili masovú nezamestnanosť a boli živnou pôdou pre nacizmus. Každé vyjednávanie o kolektívne dohodnutom zvýšení miezd sa týka nielen inflácie abstraktne, ale príslušný výsledok je aj súčasťou neskoršej zmeny cien, teda v matematickom kontexte. A keď Vladimir Putin v dôsledku útoku na Ukrajinu nútil Západ platiť za ropu a plyn v rubľoch – alebo nechať si vymeniť cudziu menu za ruble v ruskej banke – potom sa zameriaval na infláciu – stabilizáciu a zvýšenie, lebo predtým klesol kurz rubľa, čo sa mu aj podarilo.

Nie je tento extravagantný výklad slova zbytočnou komplikáciou očividných faktov? Neznamená inflácia jednoducho to, že každý nákup sa predraží a ľudia majú k dispozícii menej peňazí – presnejšie: menšiu kúpnu silu?

Politici a zainteresované strany robia toto nesprávne zjednodušenie, čiastočne preto, že preťažuje našich volených zástupcov (ktorí často nechcú rozlišovať percento od percentuálneho bodu), čiastočne preto, že máme do činenia so zainteresovanými stranami. Tento jednoduchý výklad platí pre mnohých spoluobčanov, ktorí musia tak pevne kalkulovať, že zvýšenie cien energií, palív a potravín má pre nich katastrofálne následky. Devalvácia peňazí je aj devalvácia kreditu. Vzali ste si nedávno úver na nehnuteľnosť s výhodnou fixnou úrokovou sadzbou? Potom rozdiel medzi vysokou infláciou a nízkymi úrokovými sadzbami môže zhltnúť tretinu alebo viac vášho dlhového zaťaženia v priebehu desaťročia bez toho, aby ste splatili jediné euro/korunu. Aby sa reálna záťaž dlhu likvidovala, je potrebné, aby inflácia bola vyššia. Aj mierna jednociferná inflácia vie v priebehu dekády znížiť reálne záväzky dlžníkov napríklad až o polovicu.

To isté platí pre štátny dlh: technicky vlády oddlžujú prostredníctvom inflácie rovnako ako domácnosti (a v minulosti nemuseli platiť takmer nič za dodatočný dlh vzhľadom na nízke úrokové sadzby). To, samozrejme, následne odbremeňuje ľudí, pretože ide o záväzky, ktoré možno pripísať obyvateľstvu a ktoré predtým profitovalo z vládnych výdavkov. Centrálne banky realizujú politiku extrémne nízkych úrokových sadzieb a vlády získavajú nízkonákladové financovanie vládnych výdavkov.Sporitelia majú získavať výnosy pod mierou inflácie, aby bankám umožnili „poskytovať lacné pôžičky spoločnostiam a vládam a znižovať záťaž splácania“. Takže, inflácia je náš priateľ a pomocník? Námietka! V žiadnom prípade.Ak bola pandémia najväčšou krízou verejného zdravia po roku 1945 a ukrajinská vojna najnebezpečnejšou vojenskou hrozbou, potom je inflácia najcitlivejšou ekonomickou situáciou za rovnaké obdobie. Inflácia, ktorá bola dlhé roky oveľa vyššia ako úrokové sadzby na pôžičky a investície, je mimo krachujúcich štátov, teda uprostred údajne zdravých ekonomík, úplne neznámy proces – a absurdný. Inými slovami to znamená: Peniaze sú už roky viac-menej zadarmo. Keď inflácia vzrástla s pandémiou, požičiavanie peňazí bolo dokonca odmenené prémiou. A kvôli vojne sa táto prémia teraz zdvojnásobila. Otočme to ešte raz: ak sú peniaze zadarmo, všetky produkty sú tiež zadarmo, všetky ceny sú len prázdne číslice. Heureka, perpetuum mobile sa našlo!.

Alebo nie. A politici, centrálne banky a ekonómovia, ktorí nás slepo viedli do tohto iluzórneho sveta, nás z neho musia opäť dostať.