bola prijatá v dnešný neobvyklý deň – 29. února roku 1920. Keďže väčšina Slovákov na tento dátum kašle, resp. o ňom nič nevedia, rozhodol som sa týmto naším bratom a sestrám v Česku pripomenúť tento významný deň. Ja, v mene košickom označovaný za xenofóbneho raSIStu a receSISistu by som sa aj týmto a takouto formou chcel poďakovať všetkým múdrym Čechom a aj múdrym Morováčkam a Slezkám, ktoré zobrali zúboženú Slovač v roku 1918 pod svoje krídla a vytrhli nás spod podrúčia a útlaku Maďarónov, čím vzniklo Česko-Slovensko plus Podkarpatská Rus.
Bratia a sestry v Česku v tom čase, v roku 1920 splynúť s nami – Butathotmi dokonca chceli a preto ústava prijatá v roku 1920 začínala sa slovami: „My, národ československý“.
Pravdou je však, že žiaden národ československý neexistoval, lebo štruktúra obyvateľstva bola takáto podľa sčítania ľudu z 15. februára 1921:
na území Československej republiky z celkového počtu 13 004 000 obyvateľov žilo 8 829 663 Čechoslovákov – z nich 2 993 859 bolo Slovákov. Popri nich žilo v Československu spolu 3 218 005 Nemcov, z nich veľká časť v Čechách. Severné oblasti Moravy a Sliezska obývalo 110 138 Poliakov. V južných častiach Slovenska žilo 716 823 Maďarov a na východe republiky 447 430 Rusínov a Ukrajincov. Pomerne silne bola zastúpená aj skupina židovského obyvateľstva, ku ktorej sa hlásilo 190 856 obyvateľov.
Každopádne, vrátim sa k tomu, že bez bratov a sestier v Česku, by sme neboli tam kde sme dnes, keďže v čase vzniku masarykovej republiky bol počet inteligencie na Slovensku veľmi malý.
A preto ja aj týmto ďakujem a s láskou spomínam na Československo a Čechov, Moravanov a Slezákov, ktorí hoc zabili nám Štefánika posunuli nás vpred.
Veď už v roku 1940 počet slovenskej inteligencie narástol do takých rozmerov, že sme boli sami schopní bez českej pomoci prijímať vlastné zákony, ako napríklad tento (čiastočná citácia)
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa.----------------------1940
o výkupe nehnuteľností, na exekučnej dražbe židmi kúpených.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1.
Dlžník nežid (fyzická osoba), ktorého nehnuteľnosť na exekučnej dražbe, vykonanej po 30. októbri 1918, kúpil žid (§ 23), má právo túto nehnuteľnosť vykúpiť za výkupnú cenu.
Dôvodová Zpráva.
Židia od nášho ľudu získali veľký nehnuteľný majetok. Značnú časť tohto majetku kúpili za lacný peniaz na exekučných dražbách.
Účelom tejto osnovy je umožniť, aby nehnuteľný majetok židov, získaný nimi od nášho ľudu na exekučných dražbách, vrátil sa zpät nášmu ľudu a to predovšetkým tým rodinám, ktorým patril.
Osnova umožňujúc vrátenie tohto nehnuteľného majetku nášmu ľudu i pri svojom revolučnom charaktere nevybočuje z rámca platných noriem a zachováva zásady ekvity.
Takže ešte raz THX - děkuji priatelia v Česku, spomínam s hrdosťou v dnešný neobvyklý deň – 29. února na prijatie /schválenie/ Ústavnej listiny Československej republiky prijatej 29. února roku tatíčka Masaryka 1920.
