Toto sme chceli?

V jeseni 1989 sme si povedali, že v tomto československom socializme je množstvo nedostatkov a neporiadku, preto to povieme nahlas, nech sa stane čo sa má stať. Nech boľševici a ich bossovia počujú a nech nás prestanú opíjať rohlíkmi. A povedali sme! Boľševici sa zľakli viac ako sme čakali a prestali.

Hurá, poďme zvyšovať produktivitu práce. Otvoríme dvere vedecko-technickému pokroku, modernizácii a inováciám, zvýšime tempo rastu životnej úrovne! Všetci sme vedeli, že na to máme! Stačí odstrániť aspoň tie najväčšie nešváry (korupciu, protekciu, lajdáctvo ...) a každým dňom budeme na vlastné oči pozorovať všeobecné, celospoločenské zlepšenie.
Pri tej istej príležitosti iní povedali: Nie králikárne, ale pohodlné domovy pre všetkých! Žiadne fronty na banány! Dovolenka v zahraničí pre každého! Všetci ľudia majú právo vlastniť kapitál a byť majetní! Rovnaké príležitosti všetkým! Všetci majú právo na šťastnú budúcnosť! Koniec politickej korupcii! Koniec totalite! Nuž s tým sa nedalo nesúhlasiť. Súhlasili sme teda aj s nimi. Hádam viac ako so sebou. Ich slovník bol marketingovo pripravenejší (ale to sme zistili až neskôr) a pozeral ďalej, ako ten náš, vychádzajúci z každodenných potrieb bežných ľudí ...
Dnes, po viac ako 20 ročných skúsenostiach sa môžeme bez vtedajšej eufórie a bez osobných aj celospoločenských emócií obzrieť späť, ako sa nám podarilo napĺňať vtedajšie vízie.
Nuž korupcia, snáď najodpornejšia pliaga vtedajších dní! Ako je to s ňou dnes? Poklesol vplyv korupcie na spoločnosť? Vtedy bola zakorenená snáď vo všetkých sférach spoločnosti. Bola zakorenená na najnižšej úrovni „manažmentu“. V práci nesvedomitých a nečestných skladníkov, pisárov, učiteľov, lekárov ... Korupcia rozhodovala o tom, či bude úplatkár medzi prvými, čo zoženú video či farebné obkladačky do kúpeľne, či jeho potomok sa dostane na vytúženú školu, či mu po operácií zašijú jazvu niťami z „Tuzexu“. A ako je tomu dnes?
Áno, mnoho sa zmenilo. Dnes má korupcia oveľa dôstojnejšie postavenie než mala v socializme. Postúpila od skladníkov a radových úradníkov na najvyššie ekonomické a politické posty! Dnes si postupne zvykáme na to, že o korupcii sa hovorí len v minulom čase. Dnes sú už len počestní manažéri (žiadni skladníci!), ktorí časom ak aj predstupujú pred súdy, tak v sprievode advokátskych kancelárií! A čuduj sa svete, všetko konali najlepšie ako bolo možné, iba výsledok bol zlý. V demokracii majú zákonodarné zbory z pohľadu korupcie „veľmi ťažkú a veľmi potrebnú úlohu“. Musia nájsť formálny rámec priam nevysvetliteľnej činnosti pre ľudí, s názvom lobisti ... Rámec, ktorým lobistov a tú ich „čudnú činnosť“ chcú a budú chrániť ... Kam sa hrabe socializmus!
Čo tak politická korupcia? Vtedy to bola hanba! „Všetci“ to odsudzovali, keď voľakto obsadil pracovný post iba vďaka politickej príslušnosti. Veru, bola to opovrhnutia hodná kariéra! Aj sa hlavný aktér občas hanbil za to, že mal politickú „tlačenku“. A čo dnes? Je to lepšie? Nie je to náhodou tak, že politická príslušnosť je ešte významnejšia „kvalifikácia“ ako za boľševikov? A žiadna hanba! Dnešný aktér je patrične hrdý na to, že iba vďaka politickej strane je tým kým je! Je pyšný aj na to, za čo sa aj v socializme slušní ľudia hanbili ... A je spokojnosť s demokratickým manažmentom firiem či štátnych úradov väčšia ako bola s manažmentom socialistickým?
A čo násilná kriminalita? Je jej menej? Majú ľudia viac odvahy prechádzať sa večerným mestom ako v socializme? Majú menšie obavy o svoje deti, svojich rodičov, svoj byt či auto? A čo tie dovolenky pri všetkých moriach? Je dnes počet ľudí skutočne dovolenkujúcich väčší ako v ére socializmu? Nezdá sa vám, že sa pracuje aj v nedeľu?
Fronty na banány a Favority sú minulosťou. Áno, je definitívne po nich! Dokonca dnes už ani bezdomovci, nezamestnaní, či sociálne odkázaní, nemusia stáť v týchto radoch! To sa im uľavilo! Človeku sa ani nechce veriť, čo všetko za socializmu nebolo ...
Čo bytová politika? Sťahuje sa dnes do nových bytov viac rodín ako do roku 1989? Lebo nových bytov sa stavia sotva 1/3. A čo kvalita a spotreba základných potravín? Svedčí o vyššej životnej úrovni? A čo kúpa luxusnej obuvi? Kupuje sa dnes viac párov koženej, tej známky luxusu, ako kedysi? A čo odevy z kvalitných látok? Ešte sa kupujú? Áno autá! Konečne kupujúci je kupujúci a kupuje sa ich oveľa viac.

Kým za dvadsať rokov po začiatku výstavby socializmu, tej svetlej budúcnosti, sa spoločnosť dopracovala k tomu, že z ulíc zmizli žobráci a bezdomovci, dnes, dvadsať rokov po začiatku výstavby demokracie, tiež svetlej budúcnosti, sú tu naspäť. Kým boľševici sa dopracovali k zrušeniu lístkového systému na potraviny, demokrati ho pomaly ale isto znovu zavádzajú. Pre tých istých ľudí, ktorí v minulosti žiaden lístkový systém nepotrebovali. Kým boľševici za dvadsať rokov výstavby spoločnosti sa dopracovali k skráteniu pracovného týždňa zo 6 na 5 pracovných dní, dnes vidím ľudí, ktorí ani v nedeľu nemajú voľno. Zrejme sa doba blahobytu nezadržateľne blíži ... Možno to poznať aj z porovnania, že kedysi ľudia vianočné darčeky kupovali zásadne pred Vianocami, občas si dokúpili niečo drahšie z Tuzexu. Dnes mnohí čakajú na novoročné výpredaje, aby si kúpili niečo z tých lacných zvyškov ... Lebo aj oni počuli, že sú Vianoce ...
Teoreticky vzaté, aj ja som za demokraciu. Aj ja som mal a mám výhrady voči mnohým prejavom socializmu. Ale žeby som chcel práve toto? To veru nie ...