Sme životaschopná spoločnosť?

Máme mnohé historické skúsenosti a poznatky a preto by sme mali byť schopní identifikovať súčasnosť aj predvídať budúcnosť. Aká bude?

Súčasnosť je poznačená čudovaním sa expertných ekonómov nad vývojom ekonomiky najväčších krajín Ázie. Ale aj snahou vojensky donútiť slabšie krajiny aby sprivatizovali svoje surovinové, priemyselné a aj ľudské zdroje v prospech vojensky silnejších. Nie sú to obavy zo šírenia terorizmu či biologických zbraní! Nie sú to snahy o šírenie slobody! Ekonomické zdroje sú hlavným cieľom vojenských útokov!

Máme pred sebou jasné dôkazy, že spoločenstvá súperia medzi sebou nielen ekonomicky, ale všestranne. Žiadne údery „pod pás“ nie sú tabu. A tak si kladiem otázku, akú budúcnosť v tomto súperení má naša, európska  spoločnosť? Ale aj česká.

Aby som ale nevnucoval čitateľom svoje odpovede, pokúsim sa priblížiť ich pomocou otázok. Nuž, ktorá spoločnosť v tomto všestrannom boji má lepšie vyhliadky na budúcnosť?

Tá, ktorá sa zožiera už vo svojom vnútri ošklbávaním slabších silnejšími alebo spoločnosť, ktorá podporuje životaschopnosť a práceschopnosť všetkých svojich členov?

Tá spoločnosť, ktorá dokáže tiahnuť „do boja“ ako jeden úderný celok s jasnou víziou alebo spoločnosť, v ktorej cestu „do boja“ všetci trávia vzájomným  okrádaním sa a kontrolou, aby nedochádzalo k okrádaniu?

Je perspektívnejšia armáda, ktorá je zostavená z verných a oddaných bojovníkov alebo armáda, ktorá má vo svojom strede utláčaných, ponižovaných a odvrhovaných? Armáda s generálmi, ktorí stoja na jej čele a idú s ňou do boja alebo armáda s generálmi, ktorí sa neštítia rabovať vlastný „armádny sklad“? Stále mám na mysli ekonomiku.

Sú za spoločnosť a jej ciele ochotní obetovať sa tí, ktorí žijú s vedomím, že je to ich spoločnosť, ktorej sú pevnou súčasťou alebo tí, ktorých spoločnosť odvrhla ako nepotrebných? Alebo tí, ktorí spoločnosť považujú iba za válov (hrant)?

Je súdržnejšia a trvácnejšia rodina, v ktorej si všetci vzájomne pomáhajú a rešpektujú sa alebo rodina, v ktorej silnejší rozkazujú slabším ako im to kedy vyhovuje?

Vieme, že svet je zložený z viacerých typov spoločenského zriadenia. A vieme, že takto to bolo aj v celej histórii. Preto by sme sa mali vzdať predstáv, že celý svet bude jednotný. A vybrať si to, čo je lepšie. Je aj z čoho vyberať, iba neslobodno sa nechať viesť platenými PR agentúrami a slepými lodivodmi.

V strednej Európe sa nám už nejedno spoločenstvo rozpadlo. Určite to malo svoje príčiny. Boli tieto príčiny odstránené? Osobne pochybujem. Dnes budujeme oveľa väčšiu, zjednotenú Európu. Obstojí jej súdržnosť pred svetom, pred Európanmi a pred jednotou iných, možno konkurenčných spoločností?