Čítajte Evanjelium

Počúvam rozhovory jednej cirkvi so štátom o majetkovom vyrovnaní a len nechápavo krútim hlavou nad sumami, ktoré šírením Evanjelia táto cirkev nadobudla ... A tak si hovorím, ako to, veď aj pán Ježiš šíril evanjelium, On založil cirkev, ktorú brány pekelné nepremôžu ... Ale žiadny majetok nenahonobil ...

Keď socializmus zbavil jednotlivcov aj cirkev „hmotnej príťaže“, toho rizika pre spásu duší, cirkev bola proti a dodnes sa tým pýši! A žiada majetok vrátiť! Alebo finančne vyrovnať! Presne ako niektorí bohatí jednotlivci. Pýtam sa však prečo?
Či zabudla cirkev a zabúda na vlastné učenie? Veď celá cirkev vedela a vie, že pre majetok zosmutnel bohatý mládenec, ktorý sa dozvedel, že ak chce byť dobrým nasledovníkom pána Ježiša, má (okrem toho čo už robí) ešte rozdať majetok. „.. mládenec sa veľmi zarmútil, keď to počul, lebo bol náramne bohatý“ (Lk,18-18-23). Preto pán Ježiš hneď dodal: „skôr prejde ťava uchom ihly, ako boháč bránou nebeskou“ (Mt,19-24).
Prečo sa teda cirkev netešila?? Nehovorím o tých, ktorí žili iba pre majetok. Hovorím o tých, ktorí poznali a žili pre Evanjelium ... Alebo cirkev počas stáročí dorástla na onoho „bohatého mládenca“? Je to tá cirkev, ktorú založil pán Ježiš? Alebo je to ten bohatý mládenec, ktorý sa iba raz stretol s pánom Ježišom?
Nepoukazujú práve na toto napr. aj chrámy? Takmer vždy ide o najvýstavnejšie kusy stavebníctva, architektúry a bohatstva, svojej doby a svojho teritória. Dnes môžeme do niektorých vstúpiť len po zaplatení vstupného, aby sme mohli vidieť na vlastné oči to „náramné bohatstvo“! Lebo sú to neoceniteľné kultúro-historické pamätihodnosti? Lebo sú to objekty pre turistický business ..? A všetci vedeli a vedia, že pán Ježiš pokojne kázal aj pod holým nebom ...
V takých chvíľach si kladiem otázku, prečo cirkev bola zaujatá voči socializmu? Veď socializmus tým, že „odbremeňoval“ všetkých od majetkovej príťaže, vlastne „rozšíroval“ vstupnú bránu do nebeského kráľovstva. Od svojho nástupu socializmus rázne poúčal ľudí a každodennou praxou ich presviedčal o tom, že si nemajú budovať bohatstvo na tomto svete, lebo by im ho mohol niekto ukradnúť. Aký paradox! Akoby budovatelia socializmu chceli do praxe uviesť Evanjelium (Mt, 6-19). A cirkev bola proti ...
Socializmus nás hneval svojím neporiadkom, napríklad aj tým, že lajdácki pracovníci zarábali rovnako ako ľudia pracujúci poctivo. Či to boli „iba“ robotníci alebo „špičkové“ kádre. Mnohí ľudia frflali, že to nie je správne! Priam neslýchané!
A nik tým nespokojným nepripomenul, že aj takto vyzerá nebeské kráľovstvo! Aj na toto nám pán Ježiš nechal podobenstvo o hospodárovi, ktorý dal rovnakú odmenu všetkým, či prišli do práce ráno a boli „prví“ alebo prišli až pred západom slnka a boli „poslední“ (Mt20-1-16) Možno sme na vlastné oči videli podobenstvá z Evanjelia ... V podaní boľševikov? To predsa nemôže byť pravda!
Pozerali sme a nevideli, rozumovali a nerozumeli. A boli nespokojní. Presne ako „prví“ z Evanjelia ... A nik tomuto ľudu nepripomenul, že: „Tak budú poslední prvými a prví poslednými“ ... (Mt20-16)
Kde boli tí vzdelaní kňazi a všetci cirkevní hodnostári, že toto nespoznali? Čo robili, že nespoznali príležitosť a nepokúsili sa ju zužitkovať na šírenie Evanjelia? Na šírenie Evanjelia pod „záštitou“ komančov? To by bol paradox!
Žiaľ, dnes je možné tiež paradoxne tvrdiť, že v socializme boli ľudia nabádaní chodiť do kostola a pravidelne navštevovať bohoslužby! Dôkazom toho nech je porovnanie počtu veriacich na bohoslužbách vtedy a dnes. Akoby Evanjelium lepšie „šírili“ komančovia než slobodná cirkev ... Žeby obdoba svätého Pavla ...?
A opäť, ak si niektorí (lebo nie všetci to hovoria) kňazi i laici zaspomínajú na obdobie socializmu, potvrdia, že to bolo obdobie neslobody, obdobie zlé, nespravodlivé, v ktorom boli utláčaní, trestaní a niektorí boli nútení za trest, živiť sa manuálnou prácou.
Nuž najprv by som vzdal úctu manuálnej práci a vyjadril nesúhlas s tvrdeniami, že manuálna práca je trest. To by manuálne pracujúci boli trestanci?!
Ale iná, podstatnejšia vec je, že aj na toto pán Ježiš nechal laikom aj kňazom povzbudenie: „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať ... radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (Mt,5-10-11). A títo kňazi a ostatní veriaci, akoby „väčšmi milovali ľudskú slávu ako slávu Božiu“ (Jn,12-43), netešili sa a nejasali. Naopak, dodnes frflú na útlak, ktorému boli vystavení ... a očakávajú (aj žiadajú) za to uznanie a odmenu od ľudí ... Aké pochabé! A pritom všetci mohli byť spasení ...
Preto sa mi opäť vnucuje otázka, sú to vyznávači tohto Evanjelia? Uveríme niekedy tomu čo vieme a vidíme, alebo potvrdíme výčitku: „Pokrytci, úkazy na zemi a na nebi viete rozpoznávať, ako teda nerozpoznáte tento čas? (Lk,12-57).
Vy však nebuďte týmito poznámkami znechutení a čítajte Evanjelium! Je to kratučká, ale veľavravná zvesť. A budete mať informácie „z prvej ruky“. Sú tam javy nielen z minulosti, ale aj zo súčasnosti a z budúcnosti. Spoznajte ich, keď nastane ten čas ...