Tragédia lodi nádeje
V tom období Nemci zavraždili v rumunskom meste asi 4000 Židov a medzi rumunskými Židmi vypukol strach a panika. Každý z nich hľadal akúkoľvek cestu k úteku. Boli bezmocní .... Takmer celá Európa bola okupovaná hitlerovským Nemeckom. Turecko kvôli svojim dobrým vzťahom s hitlerovským Nemeckom nedovoľovalo, aby Židia išli cez Turecko do Izraela, napriek tomu ale mnoho Židov bolo ochotných urobiť všetko, čo bolo v ich silách, aby aspoň zachránili svoje deti. Tak si prečítali v novinách, o nejakej transatlantickej lodi patriacej gréckej spoločnosti s panamskou vlajkou, v reklame bola úmyselne použitá fotografia Queen Mary. Ale skutočná loď bola postavená niekedy v roku 1867, merala 46 metrov a bola z dreva s maximálnou kapacitou 100 cestujúcich.
Loď STRUMA mala prezývku "Tlsťoch"!
Loď STRUMA pri Istanbule
Cestovné z rumunského prístavného mesta Constantia do Izraela stálo 1000, - USD. Židia predali všetko, čo mali, aby mohli svoje deti a niektorí aj sami seba, dostať z Rumunska do Izraela. Loď bola schátraná, napriek tomu Židom neostávalo nič iné než to, že sa s loďou dostanú až do Izraela. Bola to ich posledná nádej. Na loď s maximálnu kapacitou 100 ľudí bolo umiestnených 769 "cestujúcich" a mala jednu jedinú toaletu. Strava cestujúcich spočívala v tom, že dostali jeden pomaranč, trochu pistácií a cukor a raz za 3 dni čaj. Tretí deň sa na ceste pokazil motor lode a kapitán zobral všetko, čo mali cestujúci pri sebe (zlaté cenné predmety) za opravu motora a keď loď dorazila do Istanbulu, praskol tentoraz motor a loď už nebola schopná plavby.
Hoci loď vysielala S.O.S., turecké pobrežné jednotky nedovolili lodi priblížiť sa k prístavu.
Jeden fyzicky zdatný mladík skúsil jednej noci preplávať k brehu, podarilo sa mu to, ale následne bol pobrežnou hliadkou zadržaný a prevezený späť na loď.
Vtedy sa v Turecku žijúcemu Židovi Simonovi Brodovi podarilo podplatiť niektorých tureckých činiteľov, aby aspoň jemu dovolili raz za tri dni priviezť na loď stravu, ktorú financovali Židia z USA.
Po 62 strašných dňoch pre tých, ktorí boli na lodi, sa Anglicko konečne rozhodlo prijať 28 detí vo veku od 11 do 16 rokov. Ale Turecko na to nepristúpilo a nedovolilo, aby týchto 28 detí opustilo loď.
Židia na lodi pri istanbulskom brehu napísali na biele prestieradlo: "Pomoc ženám". A to nemali robiť, v onú noc 200 tureckých policajtov vtrhlo na loď a nielen že roztrhali nápis, ale zmlátili do krvi všetkých a zavreli ich do spodnej časti lode, do všetkých priestorov, kde ich len mohli uzavrieť, aby neboli vidieť na lodi. A poškodili steny lode ako len mohli, priviazali loď za svoj turecký ťahač a odviezli ju na hlboké Čierne more, nechali loď tam a vrátili sa späť.
Loď nádeje čakala na svoju smrť vo vlnách Čierneho mora so 769 Židmi na palube ....
Ako to bolo presne, to nevieme, podľa pofidérneho, ničím nepodloženého oficiálneho tvrdenia Turecka, nejaká sovietska ponorka údajne vyslala signál a keď z lode nedostala odpoveď, tak loď považovala za nepriateľskú a zostrelila ju, ale údajne .... to je tá verzia a lá Turecko ....
24. februára 1942 cesta, ktorá sa začala 14.12.1941, skončila na dne Čierneho mora. Zo všetkých 769 ľudských duší sa zachránil iba jeden jediný človek Dávid Stoliar.
Kým bol Dávid zachránený - vo svojich pamätiach to opisuje - chcel zo zúfalstva vytiahnuť z vrecka vreckový nôž a podrezať si tepny, z chladu však jeho prsty už nemali silu nôž otvoriť .... bolo mu 19 rokov ... a dodnes nie je objasnené, ako je možné, že sa v blízkosti nachádzala turecká loď, ktorá zachránila Dávida, o ktorom si mysleli, že patrí k personálu ....
Vtedy ale aj dlho potom všetci zvaľovali vinu na Sovietov, ale zabudli na skutočnosť, že predseda vlády Turecka Refik Saydam v týchto dňoch nezabudol s úmyslom získať väčšie sympatie u hitlerovského Nemecka zdieľať v týchto osudových dňoch pre 769 ľudských duší: "Turecko nebude predsa poskytovať pomoc nežiaducim ľuďom. Toto je naša cesta. Preto sme ich nenechali vystúpiť z lodi v Istanbule ".....
Desiatky rokov nikto nesmel v Turecku o tej ohavnosti písať, bádať, publikovať. Keď v roku 1990 filmová spoločnosť Umut Sanat (Umenie nádeje) chcela o tomto natáčať film, nebolo jej to dovolené.
V roku 2000 Angličan Greg Buxton, vnuk jedného z personálu lode, keď chcel v tom mieste hľadať trosky lode pod morom, Turci mu to nedovolili!
Pár rokov neskôr konečne jedna spoločnosť predsa dostala povolenie - podľa všetkého vďaka nehoráznym úplatkom - našla skutočne len šesť míľ - to jest vo výsostných vodách - ďaleko od tureckých brehov v hĺbke 70-80 m trosky lode ...
Dávid Stoliar, ktorý vďaka nadľudskému úsiliu Simona Broda smel krátko zostať v Turecku, sa následne ilegálne dostal cez Sýriu do Izraela, tam sa dal k anglickej armáde, bojoval proti Nacistom, po vojne odišiel do USA do Oregonu. Cez Sýriu až do Izraela šiel bosý a tak v Oregone po rokoch založil továreň na topánky a neuveriteľne zbohatol. V roku 2001 pricestoval do Turecka, našiel toho, kto mu - hoci aj nechtiac - zachránil život a odmenil sa mu až pred tromi rokmi keď vo veku 91 rokov zomrel.
Len v Izraeli v meste Ashod v podobe plastiky sa smie ľudstvo dozvedieť o tej ľudskej ohavnosti spáchanej na úkor ľudskosti.
Yekta Uzunoglu
Pogrom Židů za “sekulárního demokratického ” Turecka – II. Část
S událostmi v posledních pěti letech se svět jakoby tzv. probudil a ptá se, jak je to vlastně se sekularitou Turecka.
Yekta Uzunoglu
Pogroms to the Jews at the time of “Secular and Democratic” Turkey – Part III
The Jews were expelled from the Cities of Dardanelles and Silivri, on June 25, 1934. On June 28 the expulsion continued. They were being expelled from cities in the European part of Turkey,
Yekta Uzunoglu
Pogrom Židů za “sekulárního demokratického ” Turecka – III.část
S událostmi v posledních pěti letech se svět jakoby tzv. probudil a ptá se, jak je to vlastně se sekularitou Turecka.
Yekta Uzunoglu
Rakev ; Salavator
Před nedávnem jsem napsal o největší civilní námořní katastrofě II. světové války a o bestialitě “moderního demokratického Turecka”, kterou bylo odsouzeno ke smrti téměř 4000 Židů.
Yekta Uzunoglu
Nemrud’un Kizi Zilhan
Nazim Hikmet’in bir şiirinde dedigi gibi ; ”Odayi saran odun kokusu, dişarida çiseleyen bir yagmur, sicak bir çay ve aklimda çocuklugumdan kalma bir masaldi annem.”
Další články autora |
Stovky amerických obrněnců se v řádu dnů nepozorovaně přemístily do Česka
Několik set vozidel americké armády včetně obrněnců Bradley nebo transportérů M113 se objevilo ve...
Nahá umělkyně za zvuků techna házela před dětmi hlínou. Už to řeší policie
Policie prošetřuje vystoupení, ke kterému došlo na Akademii výtvarných umění (AVU). Umělkyně a...
Podvod století za 2,4 miliardy. Ortinskému hrozí osm let a peněžitý trest 25 milionů
Luxusní auta, zlaté cihly, diamanty a drahé nemovitosti. To vše si kupoval osmadvacetiletý Jakub...
Auto vyjelo z vozovky a srazilo tři lidi. Žena zemřela, dvě vnučky jsou zraněné
Osobní auto srazilo dnes odpoledne v Čáslavicích na Třebíčsku ženu a dvě děti. Žena srážku...
Zemřel bývalý místopředseda ODS Miroslav Macek. Bylo mu 79 let
Ve věku 79 let zemřel bývalý místopředseda ODS a federální vlády Miroslav Macek, bylo mu 79 let. O...
Ruský zbrojní průmysl vzkvétá. Díky čínské pomoci výroba dramaticky roste
Premium Přes citelné západní sankce ruský zbrojní průmysl vzkvétá. Tamní produkce zbraní se dramaticky...
Vyváděla strašné věci. Zahradil označil Jourovou za nejhorší z eurokomisařů
Premium Když Česko vstoupilo 1. května do Evropské unie, byl tam matador ODS Jan Zahradil kooptován...
Budoucnost válčení? Stíhačka řízená AI obstála v „boji“, vezla i šéfa letectva
Americký šéf letectva Frank Kendall se poprvé proletěl experimentální stíhačkou F-16, kterou místo...
Hamás má týden na příměří, jinak Izrael vtrhne do Rafáhu, spekuluje Egypt
Izrael dal palestinskému radikálnímu hnutí Hamás týden na to, aby přijal dohodu o příměří a...
- Počet článků 320
- Celková karma 0
- Průměrná čtenost 735x
https://www.facebook.com/MUDrYektaUzunoglu
https://twitter.com/YektaUzunoglu?
MUDr. Yekta Uzunoglu (kurdským jménem Yekta Geylanî, * 10. května 1953 Silvan, Turecko) je kurdský lékař a podnikatel s arménskými kořeny (mezi jeho předky byli turečtí Arméni, oběti Arménské genocidy na konci první světové války).[zdroj?] Mimo svých profesí se celoživotně angažuje jako kurdský aktivista (upozorňování na potlačování kurdské menšiny v Turecku, Íránu a Iráku), spisovatel a překladatel: Je například autorem překladů částí Bible a děl Karla Čapka do kurdštiny, a naopak kurdské poezie i prózy do češtiny a němčiny. V roce 2006 obdržel cenu Františka Kriegla.Od roku 1996 německé občanství.