Ateisti veria, že život na našej planéte vznikol samovoľne vďaka šťastnej náhode. Kreacionistom, ktorí veria, že život bol stvorený inteligentnou osobou, vyčítajú, že veria v „boha medzier“.
Akýkoľvek jav, ktorý nevieme vysvetliť pomocou prirodzených zákonov vraj kreacionisti pripisujú Bohu a tým pochovávajú vedu. Prirovnávajú ich vieru k postave Neda Flandersa, ktorý deťom vysvetľuje, že hrmí preto, lebo anjeli hrajú kolky.
Argument „boha medzier“ je však falošným obvinením, ktoré sa nezakladá na pravde z viacerých dôvodov.
Po prvé, kreacionisti nepripisujú každý jav nadprirodzenému pôsobeniu. Neveria totiž v „boha medzier“, ale v Boha- stvoriteľa všetkého, vrátane prírodných zákonov. Preto kreacionistickí vedci veria, že drvivá väčšina javov prebieha v súlade s danými zákonmi.
To ateisti principiálne odmietajú, že by mohol existovať Boh a teda nikdy sa nič nemohlo udiať vďaka nadprirodzenému zásahu.
Nie je ani pravdou, že viera v inteligentný dizajn pochováva vedu. Skúsenosť dokázala opak.
Napríklad vedci tvrdili, že slepé črevo je len zbytočný pozostatok evolúcie, ale kreacionisti verili, že má účel, ktorý treba nájsť. Dnes už vieme, že má význam pre imunitu.
Podobne, evolucionisti tvrdili, že viac ako 90% DNA je odpad nahromadený v dôsledku evolúcie. Kreacionisti opäť správne predpokladali (to je teda prekvapenie :) ), že táto „junk DNA“ má účel, ktorý len treba nájsť. Nielenže ich predpoklad bol správny, navyše objav, že „odpadová DNA“ má v skutočnosti regulačnú funkciu, je ďalšou ranou neodarwinizmu. Neodarwinizmus totiž predpokladá, že všetky orgány, všetky biochemické procesy, všetky druhy, vznikli vďaka náhodným mutáciám. Ak DNA pripodobníme ku počítačovému programu, tak mutácie sú náhodné chyby, ktoré v niektorých prípadoch vraj budú viesť k vylepšeniu programu. Viac som o tom písala tu. Keď Darwin pozoroval na Galapágach pinky, všimol si rozdiely v tvare ich zobákov a evolucionisti predpokladali, že k tým zmenám dochádzalo postupne v priebehu dlhej doby vďaka mutáciám. Avšak dnes vieme, že organizmy sa dokážu prispôsobiť extrémne rýchlo nie vďaka náhodným mutáciám, ale vďaka aktivácii a deaktivácii génov a galapážske pinky dokážu podľa množstva a druhu potravy de/aktivovať gény zodpovedné za tvar zobáku.(1)Teda moderné poznatky dokazujú, že za rýchlu adaptáciou organizmu v skutočnosti môžu nie náhodné mutácie, ale program uložený v „odpadovej DNA“.
A tým sa dostávam k tomu najdôležitejšiemu - že viera v inteligentného Stvoriteľa nie je založená na tom, čo o svete NEVIEME, ale na tom, čo o svete VIEME. Stále viac a viac objavov z oblasti biológie, poukazuje na Stvoriteľa.
Uvediem zopár príkladov.
Hoci ľudia pred pár storočiami nemali také poznatky z fyziológie, genetiky, molekulárnej biológie ako máme dnes, verili v Stvoriteľa. Videli totiž, že v prírode máme krídla, kĺby, pumpy, navigačné systémy, radar atď. a toto všetko logicky poukazovalo, že za tým všetkým stojí inteligentný Stvoriteľ, ktorý sa vyzná v technike, optike, aerodynamike, akustike atď. Dizajn pri pohľade na prírodu je na prvý pohľad tak zjavný, že Dawkins a iní ateisti musia ľudí presviedčať, že to je len zdanie dizajnu.
Dawkins vo svojej knihe Rieka z raja píše: „Například ten den, co jsem začal psát tuto kapitolu, jsem dostal dopis. Byl od amerického ministra, který byl ateista, ale byl obrácen na víru tím, že si přečetl článek v National Geographic. Tady je výtažek z dopisu:Článek byl o úžasných přizpůsobeních, která orchideje provedly vzhledem ke svému okolí, aby se mohly úspěšně rozmnožovat. Jak jsem četl, zaujala mě reprodukční strategie jednoho druhu, který zahrnoval kooperaci samečka vosy. Květina se velmi nápadně podobala samičce tohoto druhu vosy, včetně otvoru na tom správném místě, takže sameček vosy mohl právě dosáhnout kopulací s květinou pylu produkovaného květem. Létáním na další květiny se proces opakoval a proto došlo k opylení mezi květy. To, co dělá květiny atraktivní pro vosy, jsou na prvním místě vylučované feromony (specifické chemické atraktanty, často používané hmyzem pro lákání druhého pohlaví) identické se samičími feromony toho druhu vos. Se zájmem jsem studoval minutu či více doprovodný obrázek. Pak jsem ve strašném šoku pochopil, že pro způsob této reprodukční strategie musí být vše perfektní už od začátku. Žádné postupné kroky by to nemohly vysvětlit, protože kdyby orchidej nevypadala a nevoněla jako vosí samička a neměla otvor vhodný pro kopulaci s pylem perfektně dostupným vosímu reprodukčnímu orgánu – pak by strategie totálně selhala.
Nikdy nezapomenu na skličující pocit, který mě přemohl, neboť v tom okamžiku mi začalo být jasné, že nějaký druh Boha v nějaké podobě musí existovat a že má nepopiratelný vztah k procesům, kterými se věci dějí. To v krátkosti znamená, že stvořitel Bůh není nějaký předpotopní mýtus, ale něco reálného. A nanejvýš neochotně jsem najednou uviděl, že musím hledat, abych se dozvěděl více o Bohu.“ (2)
Na nasledujúcich stranách Dawkins vysvetľuje prečo sa minister mýlil a že išlo iba o zdanie dizajnu.
V to, že oko sa vyvinulo vďaka náhodným mutáciám, ľahšie uverí človek, ktorý nevie, ako oko funguje. Ale Ming Wang, svetovo uznávaný očný chirurg, ktorý vykonal viac ako 55 tisíc operácií oka a v tejto oblasti získal desať patentov, rozhodne vyhlásil: „Ako lekár a vedec môžem potvrdiť skutočnosť, že ohromnú zložitosť oka nemožno v žiadnom prípade vysvetliť prírodným výberom.“(3)
Nielen že Dawkins tvrdí, že oko vzniklo postupne vďaka náhodným mutáciám, oko vraj vzniklo opakovane nezávisle na sebe niekoľkokrát. Nielen oko malo vzniknúť viackrát nezávisle na sebe len vďaka náhodným mutáciám, platí to aj pre stovky ďalších orgánov, či biochemických procesov. Napríklad echolokátor sa vyvinul nezávisle u netopierov aj delfínov.
Hoci sa v 19. storočí Darwin zaoberal predovšetkým evolúciou už žijúcich organizmov, predsa len vyslovil aj názor na to, ako vznikol život. Veril že prvé mikroorganizmy sa sformovali v teplých malých jazierkach. Jeho názor bol v súlade s tým, čomu ľudia verili od staroveku. Aristoteles hlásal, že maličké organizmy vznikajú samoplodením, napríklad z blata vznikajú žaby, zo zhnitého mäsa muchy, v stredoveku verili, že ak niekoľko dní necháte niekde zrno, vzniknú vám myši. Nemôžeme tieto naivné predstavy vyčítať ani Aristotelovi, ani Darwinovi, nemali totiž výkonné mikroskopy a preto netušili, aké zložité sú mikroorganizmy, ba dokonca aj tá najprimitívnejšia bunka.
Dnes vieme, že bunka je zložitá chemická továreň, ktorámá schopnosť syntézy bielkovín, rozmnožovania, stálej látkovej a energetickej výmeny s okolím, samoregulácie a prispôsobovania, ukladania a premeny energie a látok, rastu a diferenciácie, prijímania a spracúvania podnetov, ako aj pohybu(4),čo zase dáva ďalšiu ranu ateistickému presvedčeniu, že vznikla náhodne a samovoľne. Ateisti povedia, že prvá bunka mohla byť jednoduchá a postupne sa vyvinúť do dnešnej podoby. Veľkým problémom je však to, že kým nebola schopná prežitia a sebareplikácie, nemohla sa ani evolučne vyvíjať a organizmus, ktorý je schopný sebareplikácie sotva môžeme označiť za primitívny.
Bunke chcem venovať samostatný článok. Zatiaľ si pozrite video, kde jeden z top chemikov sveta prof. James Tour vysvetľuje, aká naivná je viera v to, že bunka sa poskladala samovoľne.
https://www.youtube.com/watch?v=_zQXgJ-dXM4
Znovu platí to, že viera v stvoriteľa nestojí na tom, čo o svete nevieme. Práve naopak, čím viac o prírode vieme, tým viac dochádzame k logickému záveru, že za tým stojí konštruktér.
Poznámky:
(1)https://www.youtube.com/watch?v=lCPp31fI_Qs
(2) Dawkins, Richard: River out of Eden; A Darwinian View of Life, Preklad Lucie Šoltýsová 1996, s.60-61
(3) WANG, Ming povedal v interview s Rice Broocksom dňa 2.júna 2012
(4)https://sk.wikipedia.org/wiki/Bunka#Vlastnosti
