"Pravdivý" portrét Ježiša v románoch Dana Browna.

Neraz som sa pozastavila nad naivitou ľudí, ktorí sa odvolávali na informácie z kníh Dana Browna ako keby boli objektívnym faktom. Nechápala som, prečo si neuvedomujú, že jeho romány sú len fikcia, rovnako ako informácie v nich.

Uvedomujem si, že rovnako dôverčivá som aj ja. Uvediem príklad: Prečítala som niekoľko románov Robina Cooka. Hoci viem, že príbehy jeho kníh sú vymyslené, ale keďže autor je lekár, pasáže v jeho románoch, kde sú uvedené odborné informácie z oblasti medicíny, automaticky považujem za pravdivé.

Preto nemôžem čitateľom románov Dana Browna vyčítať, že uveria tvrdeniam, ktoré autor vložil do úst odborníka - historika. Navyše, keď sú polopravdy a úplné lži poprepletané s reálnymi faktami, na čitateľa to pôsobí naozaj dôveryhodne. Expert Teabing, ktorý vystupuje v románe, spomína cisára Konštantína, Nicejský koncil, zvitky od Mŕtveho mora, apokryfné evanjeliá, ktoré sa do Biblie nedostali...atď., teda všetko reálne historické postavy, udalosti, miesta či písomnosti. Preto čitateľ neznalý faktov oprávnene získa dojem, že aj iné informácie, ktoré vyšli z úst údajného odborníka sú pravdivé.

Uvediem len dva z mnohých konkrétnych príkladov: Údajný expert Teabing tvrdí, že cisár Konštantín si zaplatil novú Bibliu, v ktorej boli vynechané evanjeliá, ktoré spomínajú Kristove ľudské vlastnosti a prikrášlili sa tie evanjeliá, ktoré vykresľovali jeho božskosť.

Faktom je však to, že cisár Konštantín nerozhodoval o tom, ktoré evanjeliá sa do Biblie dostanú, ba dokonca ani to nebolo témou Nicejského koncilu. Máme historické záznamy z diel cirkevných otcov o tom, že už v druhom storočí drvivá väčšina kresťanov uznávala práve tie štyri evanjeliá, ktoré boli neskôr zaradené do Novej Zmluvy.

O tom, prečo kresťanská cirkev v druhom storočí neprikladala rovnakú váhu iným knihám, napríklad evanjeliu podľa Tomáša, či Filipa, bude môj nasledujúci článok.

Údajný expert zároveň tvrdí, že na Nicejskom koncile sa odhlasovala božskosť Ježiša Krista a dodáva, že to bolo výsledkom „relatívne tesného hlasovania.“ Viete, aké presne bolo to „relatívne tesné hlasovanie“? Tristo proti dvom! Jedným z dôvodov je ten, že už cirkev v 1. storočí považovala Ježiša za Boha, teda na Nicejskom koncile len formálne potvrdili to, čo bolo už všetkým jasné.

Cirkevný historik Jaroslav Pelikan poukázal na to, že v najstaršej kresťanskej kázni, v najstaršej poznámke o kresťanskom mučeníkovi, v najstrašom pohanskom zázname o cirkvi a v najstaršej liturgickej modlitbe (1. Kor 16/22) sa Ježiš spomína ako Pán a Boh, teda nevymysleli to v 4. storočí, ale prehlasoval to o sebe sám Ježiš. Viac som o tom písala tu.

A mohla by som uvádzať ďalšie príklady poloprávd a lží, ktorými sa autor snaží oklamať čitateľa.

Nevyčítam fanúšikom Dana Browna, že uvedeným nepravdám veria. Len ich chcem upozorniť, že spomínaný autor nemá zábrany robiť špinavú propagandu tým, že vloží lži do úst údajného experta na históriu a tým presvedčí svojich čitateľov, že je to pravda.