Ex-moslim hovorí o islamofóbii versus slobodofóbii.

Keď Rachid opustil islam a konvertoval na kresťanstvo, musel utiecť z Maroka. Nemôže ísť do žiadnej moslimskej krajiny, lebo mu tam hrozí smrť. Avšak v “slobodných“ západných krajinách používajú iný nástroj na to, aby ho umlčali.

V islamských krajinách umlčujú oponentov zatváraním do väzenia, či popravami a na západe ich umlčujú tým, že ich označia nálepkou islamofób.

Čo je to islamofóbia?

Keď Rachid konvertoval, odmietla ho vlastná rodina, lebo im to káže islam. Bol prenasledovaný vlastnou krajinou, lebo je to islamská krajina, keď sa stretával na bohoslužbách s inými konvertitmi, museli to robiť tajne za zavretými dverami, museli počúvať kritiku voči svojej viere a nemohli na to reagovať, lebo trest za spochybňovanie viery moslimov je minimálne 2 roky vo väzení. Toto sa nedeje v baštách islamu ako Saudská Arábia, či Irán, toto je v Maroku, v krajine umierneného islamu.

Rachid sa pýta, ako by ste túto situáciu v moslimských krajinách nazvali. Slobodofóbia?

Tvrdí, že strach z islamu nie je fóbia, ale je to strach oprávnený, lebo ľudia vidia ovocie tohto náboženstva nielen v Islamskom štáte ale aj v iných krajinách (teroristické útoky, potláčanie práv žien a iných náboženských skupín, znásilňovacie gangy atď.), preto bude naďalej kritizovať islam a moslimovia sa s tým musia zmieriť.

Islam nie je rasa, ale doktrína a preto jeho kritici nemajú byť obviňovaní z rasizmu. V slobodnej krajine má človek mať právo nesúhlasiť, kritizovať, ba dokonca nenávidieť akúkoľvek doktrínu, bez toho, aby to označili za hate speech. Je nenávisťou to, keď človek nenávidí ideológiu?

Islam si vyhradzuje právo kritizovať iné náboženstvá, napríklad kresťanstvo a judaizmus. Kresťanov napríklad obviňujú z toho, že sfalšovali Bibliu. Preto sa musia zmieriť s tým, že aj kresťania budú mať slobodu kritizovať islam.

Moslimovia sú ľudia a islam je ideológia. Ak niekto kritizuje islam, neznamená to, že nenávidí moslimov. Väčšina Rachidových príbuzných sú stále moslimovia a miluje ich. Hoci ušiel z Maroka, jeho srdce ostalo v jeho domovine a pri jeho národe. Aj preto má program v arabčine nazývaný Daring questions, v ktorom chce osloviť moslimov, ktorých považuje za najväčšie obete islamu. Vyzýva ich k tomu, aby sa odvážili pýtať otázky a pochybovať o ideológii, ktorou boli odmalička indoktrinovaní. Mnohí neopustia islam preto, lebo sú presvedčení, že toto je ich identita. Rachid im vysvetľuje, že islam nemusí byť ich identita.

Ľudí na západe zase vyzýva k tomu, aby si politicky korektnými politikmi nedali ukradnúť slobodu a právo kritizovať akúkoľvek ideológiu, vrátane islamu a je presvedčený, že politická korektnosť môže zničiť západ.

Príbeh tohto muža je v mojom predchádzajúcom článku.