žeby kopírovala amy winehouse?neznámy
Študovala som nejakú vec v posteli a zrazu sa ozval z okna naproti strašný rev a krik nejakej mladej dievčiny. Kričala o pomoc. Lomcovala sebou ako keby bola zmyslov zbavená, akože aj bola a hádzala sebou dopredu, dozadu, do strán, von z obloka vyvaľovala nielen seba ale aj svoje veľké odhalené prednosti kričiac o pomoc, aby ju pustili, nariekajúc žalostne. Z okien a balkónov vo vnútrobloku sa povykláňali, povyliezali všetci susedia a začali kričať na chlapa ktorý bol za dievčaťom. Najprv to vyzeralo tak, že on bol dovodom prečo tak kričí. Kto ho vie, či jej chcel ublížiť, alebo či jej už ublížil? Naťahovali sa tam obaja v okne. Tĺklo mi srdce, pretože to vyzeralo akoby mala každú sekundu vypadnúť z okna a veru keby sa tak stalo, tak jej život uletel ako myšlienka zo 6.poschodia - pochabá myšlienka.
Susedia nado mnou okrikovali toho týpka, že nech ju nechá, že na ženu si trúfať to je hrdinstvo... Ten chlapík sa pokúšal dostať ju od okna, udieral do nej, doslova ju chcel zoškriabat z okenice, ale ona nie a nie a revala na celý blok. Až sa nakoniec postavila, potácala sa, musela byť ožratá alebo nadrogovaná, pretože sa neudržala na nohách a akoby odpadla do záklonu, zvalila sa - aká bola veľká ťažká - rovno na zem a potom sa pomaly pozviechala a odtiahla smerom do bytu kde krik, rev, hádka pokračovala. Všetci sme to v údive sledovalii a asi sme aj všetci volali na dáke čísla, dispečingy, pohotovosti, každý čo ho prvé napadlo. Ja som tiež schytila svoju ostružinu a nejakej milej pani som dýchavične vysvetlila čo sa deje. Ešteže mala veľa praktických otázok lebo by som jej nebola schopná sama od seba veľa povedať. O 5 minút už pri okne stáli poliši a v miestnosti bolo ticho. Snáď to tak ostane aj v noci...Niektorí ľudia naozaj berú život vážne.
