Je rozhodnuto. Praha má nového primátora. Pardon, primátorku. Takže honem se pochlubit kemoškám v Blavě.
„To si ty, Terka?“
„Prečo bysom nebola? Tuná čítám, že si sa stala v Prahe primátorkou.“
„Veď hej, čakala som to trochu, ale však vieš, Andrej rozhodol aj tak.“
„To mi moja, povedz, ako že se može Slovák u Čehúňov stať taká perzóna? Znáš je akí sú to sopliaci, namyšlený.“
„Čo mi do teho, terazky som primátorkou! Andrej povedal: „Sfotíme sa spoločně a klapne to. Čehúni aj tak urobia to, čo potrebujeme. Veď tiech koblížkov, čo zožrali! To sa sama sebe pýtam, kam to do nich išlo? Dobre bolo, že to tak bolo.
„Povedz mi, keď si v tej Prahe – majú tam Slovenky radi?
„Tak prečo by nemali, len tie novinári sa pýtajú na kokotiny, ale to predsa aj u nás. A čo ty, Terka, chcela bys robiť v Prahe kariéru?“
„Chcela, nechcela…dva primátorské reťazy tam aj tak nemajú. Tuná u kafíčka je mi dobre a stačí, keď čas od času zavoláš. Čo taký primátor vobec robí?“
„Zatial neviem. To až ako Andrejko povie.“
„Boha jeho, len sa neunáhlaj, aby sis niečo neuhnala. Hezky pomalúčku musíš zo začiatku. Ale čo ti to vravím, veď aj ty to časom pomalučky pochopíš.“
„Čo ty ma tak podceňuješ? Veď ten primátorský reťaz uniesem, pleca mám silné po ockovi! A vieš, čo? Ty by si sa v Prahe neuchytila, keď stále len kušuješ! Aj tak dosť, že ti volám! Boha jeho, terazky som primátorkou! To je viac, ako by som bola majorom!“
„Dobre, dobre, však sa nezlob! Mńa stačí, keď ťa pozerám v televízi. Aj ta hlupaňa Aranka, čo si život sama dojebala, povedala: Fíha, tak predsa do tej Prahy dojela! A ja myslela, že sa odváži len na trhovisko v Košiciach.“
„Čo to táráš? Vieš dobre, že nie som žiadna…Budem muset končiť. Aj tak sme už dlho trepali pyskom. Že bozkávam všetky, čo ma na Slovači eště spoznajú. Pekné to bolo chvílu nehovoriť po česky. Joj, len niečo na koniec – po slovensky premýšlam, po česky hovorím a guláš z toho zatial nevarím. A že o primátorování zatial nič neviem? Žiadny problém. PROSTĚ TO ZAŘÍDÍME! Dobre je v Prahe a maj sa.“
