Protest proti protestujúcim

Na proteste proti pochodu nacisticky orientovanej Robotníckej strany sa zúčastnilo omnoho viac ľudí ako na samotnom pochode. Majú ale protesty ako tento zmysel, či naopak pomáhajú nacistom zvýšenou publicitou? 

Každoročne v prvý májový deň pochodujú ulicami Brna prívrženci Robotníckej strany sociálnej spravodlivosti, ktorá , aj keď sa tak oficiálne neprofiluje, hlása nacistické myšlienky. Minulý rok sa im postavili odporcovia tak, že sa ich priechod mestom snažili zablokovať. Tento rok sa namiesto blokády organizácia Brno blokuje rozhodla nacistov zabaviť rôznymi akciami, ako napríklad tancom či maľovaním portrétov. Ľudia, ktorí sa podujmú organizovať blokády či pochody proti nacisticky orientovaným skupinám sú často veľkou časťou spoločnosti považovaní za rovnako odpudivých ako nacisti. Aktivity, ktoré sa rozhodli tento rok organizovať miesto blokády, mohli tento pocit ešte prehĺbiť.

 Na Námestí Slobody v deň prvého mája odporcovia pochodu Robotníckej mládeže napríklad maľovali portréty. Pri hodinách na námestí maľovalo dievča obraz muža, ktorý sedel v rozhalenej košeli a v ruke držal lebku. Pri maliarke hral na harmoniku muzikant a na tóny harmoniky excentricky tancovalo mladé dievča. Ešte pred začiatkom pochodu prichádza na námestie skupinka ružovo odetých protestantov s bubnami. Za chvíľu sa zúčastnení stávajú svedkami nevídaného predstavenia, keď v strede medzi bubeníkmi s ružovými pletenými čiapkami začne pár precvičovať jógové pozície. „Tak toto je na mňa príliš hipsterské“, povie svojmu kamarátovi mladý muž sledujúci predstavenie. Tak by sa na výjav pozerala asi väčšina bežných ľudí.

Oslovený takouto formou protestu sa cíti málokto. Na strane protestujúcich môžeme vidieť najmä mladých ľudí, ktorých vzhľad by sa dal opísať ako antisystémový. Majú napríklad dredy, tetovania a batikové oblečenie. Sú tu aj takí, ktorí vyzerajú ako bezdomovci. Možno nimi dokonca aj sú. Rozhodne nechcem protestujúcich paušalizovať. Naopak, som presvedčením na ich strane a sama by som sa protestu zúčastnila. Chápem ale aké dojmy vytvárajú napríklad u starších ľudí. Počas pochodu sa odohrali viaceré nepokoje.

Protestujúci voči agresii pochodujúcich nezaostávali.  Už na začiatku pochodu niekto z protestujúcich do nich hodil fľašu. Situácie ako táto povesti protestujúcich rozhodne nepomáhajú, naopak hrajú do karát pochodujúcim, ktorí sa môžu posťažovať ako do nich nejaký „feťák“ hodil fľašu.  Otázkou ale je či by nebolo lepšie pochod ignorovať a nepútať pozornosť nacistov. Tí sa cítia dôležití, že o ich pochode píšu média, a to že sa toľko ľudí vyhradí proti ich pomýleným názorom  ich v nich len utvrdí. „Minule sme im blokádou privolali mnoho mediálnej pozornosti. Dnes tu bude veľa rôznych happeningov, napríklad swing pri Janáčkovom divadle. Bude tu veľa zábavy," komentoval udalosť, pred jej začiatkom hovorca iniciatívy Brno blokuje Václav Pecl. Tento zámer sa ale nepodaril a pozornosť pochodujúcim zvýšili tak či onak.

Protestantov bolo totiž dvakrát toľko koľko pochodujúcich a kvôli stretu dvoch strán muselo zasahovať množstvo policajtov. Akcia privolala kvôli atraktivite možných konfliktov aj množstvo novinárov, ktorých vyzeralo, že je tam ak veľa ako samotných pochodujúcich. Tento fakt upriamil množstvo pozornosti na Robotnícku stranu, ktorej prívrženci odchádzali z akcie zrejme s vyhladkanými egami. S odsudzovaním protestantov proti nacisticky orientovaným skupinám sme sa mohli stretnúť aj na nedávnom antifašistickom pochode v hlavnom meste Slovenska.

Správy z pochodu si vyslúžili viacero komentárov odsudzujúcich protestujúcich. V komentároch sú protestanti označení za stoku Bratislavy, zdegenerovaných slniečkárov a jeden z komentujúcich s ostrovtipom poznamenáva, že v Bratislave po nich ešte stále ostal zápach trávy. Proti nacistom, zdá sa, nemá nikto nič. Len zdegenerovaní slniečkári. 

MÁŠA KALČOKOVÁ