Na zozname najzakazovanejšich kníh je Päťdesiat odtieňov šedej aj Biblia

Zoznam desiatich najzakazovanejších kníh v Amerike vydala minulý týždeň Kancelária pre intelektuálnu slobodu, ktorá sa snaží upozorniť na potláčanie slobody slova. Desať titulov bolo odstránených z verejného priestoru.

Česká republika/USA – Americká knihovnícka asociácia (ALA)  vydáva každý apríl výročnú správu, ktorá okrem aktivít organizácie obsahuje aj zoznam najčastejšie zakazovaných kníh. Ide o tituly, ktoré sú verejnosťou označené za pohoršujúce a následne vyradené zo školských alebo mestských knižníc. Tento zoznam je každoročne vypracovaný Kanceláriou pre intelektuálnu slobodu a snaží sa upozorniť verejnosť na porušovanie slobody prejavu a intelektuálneho rozvoja na mnohých miestach v Amerike. Knihy sú zakázané na základe formálnej žiadosti, ktorú knižnici alebo škole predkladajú čitatelia. Súčasťou žiadosti je dôvod zákazu s odpovedajúcim úryvkom, podľa ktorého je kniha posúdená. Najčastejším dôvodom stiahnutia titulu z verejného priestoru je obscénny alebo urážlivý jazyk, sex, nahota, násilie či homosexualita. Novinkou tohtoročného zoznamu je napríklad aj náboženský pohľad, vďaka čomu sa v poradí šiesta umiestnila Biblia. Tá sa na zoznam dostala prvý krát v histórii. „V geste ALA je zretelne cítiť varovanie pred podobnými cenzorskými praktikami. Ale realitou je, že v každej spoločnosti existuje typ deviantného jednania, ktoré moralistov pohoršuje a ktorého existencia nie je rešpektovaná,” hovorí riaditeľ Moravskej zemskej knižnice Tomáš Kubíček. 

Cenzúra a zákazy kníh nie sú novinkami. Publikácia, šírenie aj čítanie titulov bolo zakazované už od stredoveku cirkvou ale aj vládou. „Cenzúrne zásahy, ako ich niektorí z nás poznajú z doby normalizácie, kedy bolo mnoho kníh nevyhovujúcich režimu vyradených z obehu, sú našťastie minulosťou,” komentuje Tomáš Kubíček, „napriek tomu u nás existujú knihy, ktorým demokratická spoločnosť brání, aby sa stali súčasťou verejného priestoru.” Tvrdí, že zakazovať knihy by nemalo byť úlohou knižníc. „Každý, kto má chuť si prečítať Hitlerov Mein Kampf či pornografické časopisy tak môže spraviť v Moravskej zemskej knižnici,” hovorí Kubíček. MZK má od roku 1935 právo povinného výtlačku, na základe ktorého uchováva a sprístupňuje kompletnú tlačenú produkciu, ktorá oficiálne vychádza v Českej republike. V jej fondoch sa teda nachádza aj nacistická literatúra. Podľa riaditeľa MZK by však podobné tituly nemali byť súčasťou verejného priestoru. „Veľmi by ma prekvapilo, keby som takéto tituly našiel v školských, obecných alebo mestských knižniciach,” doplnil Kubíček.

 Medzi študentmi Masarykovej univezity sa názory na cenzúru kníh v Amerike líšia. „Ako študentku gendrových študií ma uráža, že medzi zakazované knihy patria tie s homosexuálnou tématikou. Zvlášť v období kedy sa LGBT komunita rozrastá a má väčšie práva, ako kedykoľvek v minulosti” hnevá sa študentka Denisa Macečková. Podľa jej názoru je alibistické zakazovať knihy kvôli ich obsahu najmä v dobe v ktorej majú deti ľahký prístup k internetu. Na druhej strane, podľa študentky češtiny Luisy Pavlíkovej záleží na knihe samotnej, aká je, odkiaľ pochádza a aké má kultúre zázemie. Samotné zakazovanie kníh neodsudzuje. Kubíček zase argumentuje tým, že každa, akokoľvek toleratná, spoločnosť je rozpoznateľná hodnotovým systémom, ktorý vytvára kultúrny priestor. „Tento priestor má určité pravidlá do ktorých patrí aj to, čo daná spoločnosť považuje za nevhodné,” dopĺňa. To sa odrazí aj na zakazovaní kníh.

Martina Štefániková

Zoznam najčastejšie zakazovaných kníh za rok 2015:

1. Looking for Alaska (Kam zmizla Aljaška), John Green

2. Fifty Shades of Grey (50 odtieňov šedej), E.L. James

3. I am Jazz, Jessica Hethel a Jazz Jennings

4. Beyond Magenta: Transgender Teens Speak Out, Susan Kuklin

5.The Curious Incident of the Dog in the Night-Time, (Podivný prípad so psom) Mark Haddon

6. The Holy Bible (Biblia) 7. Fun Home, Alison Bechdel

8. Habibi, Craig Thompson

9. Nasreen´s Secret School: A True Story from Afghanistan, Jeanette Winter

10. Two Boys Kissing (Líbali jsme se), David Levithan