Cyril a Metod, 1150 rokov chvály

Svätým a slávnym mužom v krajine patrí moja plná priazeň.                                                                                                                     Žalm 16,3                 Začnem osobne.... Moja viera v Ježiša mi prináša skutočnú radosť. Dnes si naozaj uvedomujem, že za ňou stojí úsilie tisícov, snáď miliónov ľudí. Tento čas je venovaný tým dvom, ktorí ako veľké majáky prečnievajú celý ten dlhý vek od ich príchodu ku nám.             Neviem si predstaviť, že by som dnes nič nepovedal a práve o nich. Hoci viem, po tieto dni a hodiny počúvame veľmi veľa príhovorov. Je ťažké ešte povedať niečo, čo by snáď už nebolo zaznelo. A ja sa tomu teším. Je správne, aby títo mužovia spred tisícročia boli hlavným predmetom správ.

            Náš ľud si sám vsugerúva a to po generácie, aký je malý a aký ubitý a aký opomenutý v radoch národov sveta, Európy zvlášť. Neprehliadnime preto mimoriadne dôležitý fakt, že to sem – ku nám, na toto územie, prišli mužovia, tí najslávnejší z veľkých.

            Poviem – tak celkom otvorene, a aj smerom k sebe, že práve teraz si asi viac uvedomujeme, že ako tak – raz do roka, ani to nie veľmi, smeruje náš pohľad k Cyrilovi a Metodovi. Iste by sme mali viac poznávať ich život, veď je plný skutočných hrdinských činov. Je to skutočne veľa veľkých vecí a pre nás.

            Sme zvyknutí neoslavovať mužov na našom území, ktorí boli monarchami, kniežatami a kráľmi. Nesmie to však byť aj v prípade mužov, ktorí sem prišli vyhrať duchovný boj! Boj víťazný, pohania museli ustúpiť. Horší a nie menej ľúty bol aj ten vo vnútri samotnej Cirkvi. Spomeňme len Wichinga a biskupov v Bavorsku, napätie nahromadené v diskusii, dišpute v Benátkach.

            Naozaj treba uznať niekoľko veľkých momentov misie Cyrila a Metoda.

            Ľudia, ktorí boli na vrchole vlády a veľmoci.... vzdelanec a diplomat... To všetko dali za hlavu a šli... Aká Prozeteľnosť, že cisár Michal bol ochotný sa ich vzdať na také dlhé obdobie. Nechápem to. Zdalo sa, že svoj talent zabijú na mieste, ktoré je stratené v horách, pre malý národ. A možno aj pre nevďačných ľudí. Ale ako hovorí Biblia: Vychádza svetlo spravodlivému a radosť ubiedeným.... Vykonali dielo, ktoré vysoko presiahlo toto územie a aj ich čas. Dnes sú spolupatrónmi Európy!

            Áno, pridám sa. Chcem sa pridať! To, čo priniesli v prvom rade, je viera v Ježiša Krista. V roku 863 sem prišiel Kristus vo vzácnych nádobách Cyrila a Metoda. Aby aj toto miesto malo účasť na radosti, ktorú táto viera prináša. Všetky ostatné efekty a že teda boli silné! vychádzajú z tohoto prvého a najsilnejšieho.

            Prežívame veľmi dôležitý deň! Nesmierne dôležitý. Nerád sem dávam spomienku na komunistov. Tí, keď sem prišli, alebo aj dnes socialisti, len devastovali krajinu a vraždili. Ich prínos je sporný. Kresťania počnúc vierozvestcami túto krajinu začali budovať poriadne a vo veľmi veľkej miere a výške. Neboli to nijakí uzurpátori, ani vládcovia otrokov. Sami sa stali služobníkmi všetkých (cit. aliterácia Pavol).

            Krajiny mali veľkých misionárov. Tí naši sa skvejú aj po boku mužov ako sv. Patrik, apoštol Írov, či sv. Bonifác, apoštol Germánov. Je to veľká sláva pre tento národ!

            Náš národ vyprodukoval veľa veľkých mužov. Viedli a konštituovali ho aj mnohé veľmi rozporuplné osoby. Aké úžasné, že na začiatku stojí taká hviezda. Taká hviezda ako Cyril a jeho brat Metod. Symbiotická dvojica. Viedia, čo chcú. Sú vytrvalí. Idú až na kraj síl a života.

Miloval tento národ niekto viac ako oni? Ako Boh, ktorý nás takto významne obdaroval.

            Viem napísať ešte viac vecí a ešte jednu dvojicu. Vladimír Jukl a Silvester Krčméry. Znovu dvaja, ktorí dali Cirkvi mimoriadny dar. Dodnes nedocenený. Veď ani Cyril a jeho brat. V tom je predsa veľkosť, nie?

            O odkaz týchto základných kameňov Cyrila a Metoda sa pobili viacerí. Naša Cirkev, teda rim. kat.; štát... pravoslávni.... protestanti... A nečudo. Taký veľký rozsah dnes ich dielo má! Taký veľký rozsah.

            Katolícka cirkev si toto výročie pripomína v dobe, kedy sa znova pýta, čo je autentické: Cyril a Metod alebo Wiching... Diskusia, diktát, ticho... Nenaplnený odkaz.

My s pochvalou uznávame, že tí dvaja Solúnčania prišli z miesta, z Thesaloniké, ktoré bolo pupkom sveta. Miestom, ktoré sa ako pravoslávne ešte len definovalo, ale malo už všetky znaky veľkej kultúry, ktorú sem priniesli a s radosťou a zadarmo zasiali.

            Moji evanjelickí bratia zdôraznili, že bohatstvo kralickej Biblie nie je mysliteľné bez jazyka, ktorým je hlaholika a cyrilika.

            Kresťania, zdvihnime hlavy, máme veľkých mužov a Krista! Pohania ho prijdú prijať! Aleluja!

            Veľkým, ale aj svätým mužom patrí moja plná priazeň! Je úžasné byť v ich šľapajách!

                                   Dané na sviatok sv. Cyrila a Metoda, oslava 1150. výročia ich príchodu

+