Trinásť?ročné nemecké dievča žije s polovicou mozgu úplne normálny život

Od svojho narodenia žije mladá Nemka len s polovicou mozgu. Keď ju lekári prvý raz vyšetrovali a pomocou spinového tomografu jej nazreli do hlavy, takmer nemohli veriť tomu, čo objavili. 

Pravá polovica lebky bola prázdna - okrem niekoľkých nervových vlákien tam bola len prázdnota. Dievčatko, v tom čase trojročné, však bolo úplne normálne, motoricky i inteligenčne na úrovni svojho veku. Len občas trpela na krátke stavy ľahkého trhania tela. Rodičia ju preto priviedli do kliniky. Nik vtedy netušil, že dievčatku by mohla chýbať polovica najdôležitejšieho orgánu. Orgánu, kde - podľa klasickej medicíny - je všetko to, čo nás robí intelektuálne i duševne tým, čím sme:    Homo sapiens.

Medzičasom už trinásťročná dievčina chodí na normálnu školu, vozí sa na bicykli, korčuluje, behá, je vtipná, inteligentná a aj ináč robí všetko to, na čo iní ľudia potrebujú obidve polovice mozgu. Čo však o.i. lekárov mimoriadne zaráža, je skutočnosť, že mladá slečna je schopná vidieť takmer tak dobre, ako keby mala kompletný mozog, a to napriek tomu,  že mozgový areál, ktorý spracúva vizuálne signály ľavého oka celkom chýba. 

Nemeckí vedci z Max Planck Inštitútu pre výskum mozgu vo Frankfurte n.M. sa pred nejakým časom podrobne venovali skúmaniu mozgu dievčaťa a zistili, že v jeho hlave prebehla doslova neuveriteľná reorganizácia jej polovičného mozgu. Jej rozsah a kvalita je skutočnou vedeckou senzáciou. Reorganizácia a či vnútorná samoprestavba mozgových štruktúr umožnila, že do pravej a jedinej polovice mozgu prichádzajú aj také informácie a signály, ktoré tam vôbec nepatria, avšak aj tak sú tam normálne spracované a vyhodnotené! 

Taká kompletná prestavba mozgu prekvapila aj najlepších mozgových odborníkov, ktorí očakávali, že dievča môže vidieť takpovediac len polovicu vonkajšieho sveta.
Tento prípad skvele dokumentuje priam zázračnú flexibilitu mozgových štruktúr. Veľmi názorne túto schopnosť mozgu dokumentujú prípady ľudí, ktorí utrpeli zranenia mozgu, prípadne mozgovú príhodu a dokážu sa postupne naučiť opäť hovoriť alebo vidieť. Niečo také, ako u zmieneného dievčaťa, je však extrémne zriedkavé.

Je mi známy aj prípad jedného Francúza, v ktorého hlave plával v mozgovej tekutine mozog vyznačujúci sa tým, že vykazoval len asi 10 percent obvyklej hmotnosti mozgu. Napriek tomu, muž žije normálnym životom, má dve deti a zamestnanie - je úradníkom na daňovom úrade. 

O vedomi a o mozgu, ako aj o mojich teóriách a hypotézach o tom, že vedomie nie je lokalizované v mozgu, ale v úplne inom časopriestore, ako je náš trojrozmerný fyzikálny časopriestor, som veľmi podrobne písal v mojej knihe Kozmos, duch a vedomie.