Prezident Morales na 3-dňovej návšteve Nemecka, ignorovanej médiami. Tvrdá kritika USA

Počas návštevy (4.11.- 6.11.) sa konalo aj stretnutie bolívijského prezidenta Eva Moralesa s kancelárkou Merkelovou. Evo Morales navštívil Nemecko po prvý raz. Boli nadviazané viaceré politické a hospodárske kontakty. 

Prezident Morales prišiel do Nemecka aj so siedmymi ministrami. Nemecké mainstream médiá, ktoré sú ovplyvňované a kontrolované USA, ignorovali návštevu prezidenta Moralesa a fakticky sa o nej nezmienili. A samozrejme ani slovenské média nepriniesli o tom nijakú informáciu. Evo Morales je jedným z najvýznamnejších a najnekompromisnejších kritikov kapitalizmu a politiky USA.

Prezident absolvoval aj prednášku na Technickej Univerzite Berlín, kde bol jeho prednes oslavovaný priam freneticky prítomnými, ktorých bolo viac ako 2 000 - viac `ludí sa do sály nezmestilo. Azda najviac tlieskala prezidentovi Rita Süssmuth, CDU, niekdajšia prezidentka nemeckého Bundestagu. 

Jeho reč trvala viac ako hodinu a niesla sa v znamení veľkej kritiky USA a ich imperialistickej politiky. Prezident viackrát zdôraznil nezávislosť svojej krajiny od USA a od inštitúcii, ktoré ovláda Washington, ako napríklad Medzinárodný Menový Fond. 

Zmienil sa aj o obrovských premenách v jeho vlasti a zdôraznil, že po 500 ročnom útlaku indogénnych etník v Bolívii, sa po prvý raz podarilo zvrátiť tento strastiplný útlak až  v roku 2005, keď voľby s prevahou vyhrala jeho strana MAS - Movimiento al Socialismo, Hnutie za socializmus.

Morales je prvým prezidentom indiánskeho pôvodu v histórii latinskej Ameriky. Vo svojej reči v Berlíne poukázal aj na obrovské prekážky, s ktorými bol konfrontovaný zo strany USA, ktoré si doslova uzurpátorsky nárokovali na geopoliticky dôležité územia vo svojej "predizbe", v južnej Amerike, ku ktorým patrila aj Bolívia. 

Keď sa začal v Bolívii volebný boj v roku 2002, tak sa Biely Dom prostredníctvom svojho bolívijského veľvyslanca Manuela Rochu hrubo a nedovolene vmiešaval do neho a nehanebne a bezočivo difamoval Eva Moralesa ako Bin Ladina z Ánd.

Krátko pred voľbami, keď už Američania vedeli, že im  hrozí porážka, lebo Evo  a jeho MAS mali vysoké preferencie, tak prišli z Bieleho Domu otvorené vydieračské hrozby. Američania hrozili bolívijskemu ľudu, že ak vyhrá Morales, tak zrušia finančnú rozvojovú pomoc pre krajinu a stiahnu z Bolívie všetky investície a svoje firmy a tiež že zavrú všetky svoje trhy pre bolívijské produkty. 

Ak sa prezidenta Moralesa na to opýtate dnes, tak sa len ironicky pousmeje a povie, že americký veľvyslanec bol v tom čase jeho najlepší volebný pomocník, lebo jeho národ reagova na americké vyhrážky  vzdorom a hnevom a ešte viac sa zomkol a dožadoval sa vlády MAS-u

Aj po volebnom víťazstve strany MAS a Eva Moralesa rozpútali USA nenávistnú kampaň proti nemu a jeho politike. Robili všetko preto, aby Bolíviu vnútorne oslabovali a ju destabilizovali a tak navodili návrat vlády proamerických síl. Washington a jeho veľvyslanectvo v Bolívii otvorene zasahovali do vnútornych záležitosti krajiny, tak ako sme toho boli svedkami aj v Ukrajine, kde incioval Biely Dom pravicový prevrat a dosadil v Kyjeve "svoju" protiruskú vládu. Bolívijský ľud niečo také ale nedovolil a pevne stál za svojim prezidentom Evom. 

Američania išli v boji proti Moralesovi dokonca tak ďaleko, že podporovali finačne a politicky pravicové separastické hnutie, ktorého štruktúry mali rozdrobiť jednotu Bolívie. Boli skoncentrované najmä v jej štyroch východných provinciách.

Prezident Evo Morales sa napokon v roku 2010 rozhodol k tvrdému protiopatreniu a vypovedal amerického veľvyslanca Goldberga z Bolívie. 

Berlínska reč Eva Moralesa sa zniesla v znamení  ostrej kritiky neokolonialistickej politiky Washingtonu v latinskej Amerike. Mnohonásobný potlesk, ktorým ho nadšene odmeňovala Rita Süssmuth, ostro kontrastoval s politickými a ekonomickými analýzami niektorých nemeckých inštitúcií, blízkych CDU a proamerickej orientácie, ktoré sídlia v latinskej Amerike a pokúšajú sa opečiatkovať bolívijskú vládu ako kopu autoritatívnych chaotov, ktorí vedú krajinu do záhuby. Je to hanba a ignorovanie reality, lebo Bolívia dosiahne tento rok najvyšši ekonomický rast v celej latinskej Amerike.

Prezident Bolívie na záver svojej reči zdôraznil, že urobí všetko preto, aby jeho krajina, ktorá je mimoriadne bohatá na vzácne suroviny a prírodne zdroje energie, nepadla do rúk bezohľadných globálnych západných koncernov, ktorých jediným záujmom je ich čo najlacnejšie vyťažiť a s maximálnym ziskom speňažiť. 

V tomto smere ponukol spoluprácu technologicky vyspelému Nemecku. Zdôraznil však, že možné to bude len na partnerskej báze. 

Ešte dodám, že Bolívia má okrem iného obrovské zásoby veľmi vzácneho lítia -  je to viac ako polovica svetových zásob.