Štát chce, aby sme nemali pri sebe a či u seba veľa peňazí. Peniaze v hotovosti, ktoré má súkromná osoba, predstavujú pre štát viaceré negatíva. Sú mimo kontroly štátu. Nie sú nikde registrované. Môžu byť ľubovoľne niekomu ...
...požičané. Finančné pôžičky chce ale štát prenechať len bankám. Banky môžu s každým kreditom, ktorý dávajú klientovi prostredníctvom žiro-konta, vyrábať nový kapitál, nové peniaze.
Peniaze možno definovať okrem iného, predovšetkým ako požiadavku voči bankám. Banky produkujú peniaze vo veľkej miere tak, že pri poskytovaní kreditu klientovi mu predpíšu koľko percent za to musí pri vracaní kreditu splatiť banke naviac. Tak banka vyrába nové peniaze.
Podľa nemeckého profesora ekonomiky, Otteho, nemecký štát v dôsledku veľkého množstva peňazí v hotovosti, v rukách súkromných osôb, stratil v roku 2013 takmer 8 miliard eur. Otte by bol najradšej, keby sa zákonom drasticky obmedzilo množstvo peňazí, ktoré občan smie vlastniť, takpovediac vo svojej peňaženke. Napríklad každý mesiac maximálne 1000 eur - každý euro naviac by tak bol povinný dať do banky.
Posolstvo takýchto špekulácií, dokonca už aj posolstvo vedeckých argumentov niektorých ekonómov, znie:
Peniaze v hotovosti v našich súkromných rukách sú nepriateľom prosperujúcej ekonomiky, baniek a tým aj štátu. Je nielen možné, ale nanajvýš pravdepodobné, že jedného dňa, v nie príliš vzdialenej budúcnosti, taký zákon v EÚ bude skutočne existovať.
Argumenty v tomto smere pre zavedenie takého zákona budú znieť aj tak, že kto má pri sebe veľké množstvo peňazí, tak môže byť teoreticky daňovym podvodníkom, alebo potenciálnym teroristom, prípadne sympatizantom teroristov. Spomínaný zákon by z pohľadu tých , ktorí majú moc, toto riziko minimalizoval. Podobne bude však čoraz viac minimalizovaná aj naša individuálna skloboda. EÚ a jej zákonodarstvo nás ako jednotlivcov čoraz viac budú kontrolovať, manipulovať a obmedzovať.
