Najväčší omyl Alberta Einsteina

Celé stáročia až do šesťdesiatych rokov 20. storočia prevládala medzi astronómami mienka, že kozmos je statický. Je to veľmi paradoxné, lebo evolúciu na našej planéte chápali vedci už od čias Darwina ako dynamický proces, a tak ..

....malo byť samozrejmosťou, že aj pricípom kozmu a jeho evolúcie musí byť  dynamika.
Tento názor mal korene v dávnom mysticko-religióznom ponímaní oblohy (neba),  a tým aj celého kozmu. V tomto zmysle sa evolúcia musela vzťahovať len na našu planétu, ktorá sa mohla meniť (dynamika), lebo bola v čase konečná. Naproti tomu nebo, ktoré reprezentovalo kozmos, muselo ostať nemenné, teda statické, lebo bolo v čase večné. Oba modely existovali takto vedľa seba, akoby si vôbec neprotirečili,  hoci ich extrémny vnútorný paradox doslova priamo udieral do očí.

Dokonca  ani len geniálny fyzik Albert Einstein si neuvedomoval tento zjavný  paradox, hoci mu jeho vlastné kozmologické rovnice, ktoré vyplynuli  z jeho takzvanej všeobecnej teórie relativity (okrem nej Einstein  postuloval aj špecificky inú teóriu relativity, takzvanú špeciálnu  teóriu relativity), hovorili jasnou recou, že nemajú nijaké  statické riešenie, ale len dynamické.

Einstein tu urobil obrovskú  chybu - neveril svojim vlastným rovniciam !

Aj on podľahol vtedajšiemu  mysleniu, ktoré si nevedelo predstaviť iný kozmos ako statický, v ktorom sa nic nepohybovalo. Preto zaviedol celkom svojvoľne do svojich rovníc kozmologickú konštantu, ktorú pomenoval lambda. Lambda  ich ovplyvnila a či prispôsobila tak, že napokon predsa len mali statické riešenie. Možno povedat, že toto je názorným príkladom  toho, ako vedci neraz zavádzajú sami seba, ale predovšetkým  všetkých ostatných. A ako vidno nevyhnú sa takým metódam ani tí najgeniálnejši učenci.

O nieco neskôr, keď americký astronóm Edwin Hubble vyvolal vo svete astronómov veľký rozruch, lebo objavil, že kozmos nezadržateľne a neustále expanduje, to znamená, že všetko v ňom sa navzájom od seba vzďaluje obrovskými  rýchlosťami, sa Einstein na seba veľmi nahneval.

Mrzelo ho až do konca života, že podľahol zaužívanej mienke o kozme a že svoje správne rovnice nezmyselne  korigoval, len aby jej vyhovovali. Sám to označil za najväčšiu  chybu svojho života.