Machu Picchu - zázrak prastarého mesta Inkov, vysoko v Andách

Bol som v Pueble (mestečku) Machu Picchu už viackrát. Oddávna ma priťahovalo toto záhadné staré indiánske mesto, vysoko a takmer nedostupne v Andách - Machu Picchu. Zbieral som tam aj staré dokumenty, okrem iného aj preto,...

lebo píšem historický faktografický román o tomto užasnom meste a o Inkoch - Poklad Inkov v Machu Picchu.   

Starosta mestečka Machu Picchu, David Gayoso Garcia, nie je ešte dlho vo svojej funkcii. Je nevysoký, ale dynamický a korektný. Jeho predchodca bol kvôli korupcii odvolaný. V mestečku žije niečo viac ako 2000 ľudí. Sotva sto z nich sú miestni rodáci. Väčšina obyvateľov pochádza z Cuzca, starého hlavného mesta mocnej ríše Inkov. Cuzco je v súčasnosti hlavným mestom provincie a leží vo vzdialenosti 85 kilometrov. 

Bol starý tradičný sviatok a takmer všetci obyvatelia sa zhromaždili na malom športovom ihrisku, kde bola aj honorácia mestečka, na čele so starostom. Indiánski muzikanti v tradičných krojoch vyhráva,i staré clivé indiánske melódie - melódie Ánd. Slnko nemilosrdne pálilo, ale v zime tam neraz napadne aj veľa snehu.

Z jednej skupiny mužov vyjde mladý muž, na hlave má veľký slamenný klobúk, ktorý ho chráni pred páľavou. Podíde k starostovi a skupinke novinárov, ktorí s nim hovoria a hnevlivo prehodí: "Žijem tu už dlho sám a rád by som si sem priviedol aj moju rodinu."

Starosta je nepríjemne prekvapený jeho výpoveďou, ale odpovie pokojne, no dôrazne: "Je mi ľúto, ale vláda v Lime zakázala akékoľvek prisťahovalectvo do nášho mesta."

Pre zahraničných novinárov je niečo také prekvapujúce, ale  väčšina domorodcov to akceptuje.  
Pueblo Machu Picchu nesmie ďalej rásť, lebo inakšie hrozí nebezpečie. Nebezpečie v tom, že UNESCO by mohlo starému indiánskemu mestu, toho istého mena, ktoré leží od neho len niekoľko kilometrov, odobrať dôležitý titul - svetové kultúrne dedičstvo. Niečo také by bolo pre peruánsku vládu hanbou i finančným fiaskom. V tom prípade by mnoho bohatých turistov tam už viac nezamierilo. 

Už roky pozorujú kritickým okom experti UNESCA túto jedinečnú svetovú raritu, aká nemá nikde obdobu. Ak by nebol vyslovený zákaz prisťahovania sa do mesta, tak by v priebehu niekoľkých rokov mohlo mať mesto aj 100 000 a viac obyvateľov, lebo mnoho ľudí tam vidí možnosť nadpriemernych zárobkov. A to by časom spôsobilo nedozierne následky pre staré ruiny mesta Inkov. Už teraz tam prichádza denne mnoho tisíc návštevníkov, ktorí ruiny postupne ešte viac ruinujú. Takmer každý z nich si chce odniesť odtiaľ nejaký kus kameňa na pamiatku. 

Už len samotná prírodna scenéria je tam úchvatná a neporovnateľne s ničím, jedinečná. 
Mágia, ktorú na mňa toto miesto vyžarovalo hneď po prvý raz, bola neobyčajne silná a celkom ma pohltila. Všade okolo sú terasy z nahladko obrúsených kameňov a navôkol, celkom blízko, sa týčia majestátne končiare Ánd, ktoré ma doslova objímali a mal som pocit, že ešte nikde som nebol tak blízko oblohy, ako práve tam. 

Dodnes ostáva záhadou, prečo Inkovia postavili toto veľké a moderné mesto vo výške 2400 metrov, úplne izolovane od iných miest svojej veľkolepej civilizácie a ako ho dokázali postaviťa ako ho dokázali zásobovať. Podľa odhadov tam žilo okolo 30 000 ľudí. Na niečo také treba predsa vyspelú techniku.

Azda im niekto pomohol, alebo ich naučil, ako sa to robí? O  tom píšem v mojom historickom románe.