Dve najvýznamnejšie krajiny EÚ - vzťahy Nemcov a Francúzov

Aj keď Nemci a Francúzi pochádzaju etnicky z toho  istého germánskeho kmeňa - najmocnejšieho germánskeho národa  - Frankov, tak sú v mnohom navzájom veľmi odlišní.Samotní Francúzi  to ale z veľkej časti nevedia a či vedieť nechcú.

Francúzi sa pokladajú za Románov a  za svet by nepripustili, že majú germánsky pôvod a teda, že  aj ich reč sa pôvodne vyvinula z reči germánskych Frankov a až oveľa neskôr  bola romanizovaná.

Spoločným "otcom" Nemcov i  Francúzov je najslávnejší franský kráľ - Karl der Grosse  - Karol Veľký ( 747 - 814 ) - ktorého Franská ríša sa rozkladala  približne z deväť desatín na  území dnešného Nemecka a Francúzska. 

Hoci obe krajiny majú veľmi dlhú spoločnú hranicu,  sú ich myslenie a ich kultúra v mnohom rôzne.

Paríž je pre Berlín najdôležitejším obchodným  partnerom. Francúzsky trh je pre Nemecko veľmi atraktívny a ponúka  hospodársky extrémne vyspelému Nemecku mnoho dobrých príležitostí. Aj politicky sú obe krajiny úzko prepojené, a to tak intenzívne  ako nijaký iný susedský pár v Európe. V ich dlhej histórii  bolo však veľa nepriateľstva a množstvo nedorozumení. Preto  je veľmi dôležité súčasné priatelstvo, ktoré medzi nimi existuje, veľmi intenzívne  udržovať, a takpovediac ho každý deň odznova potvrdzovať a  upevňovať. Jeho existencia a kontinuita je veľmi prospešná  nielen pre obe krajiny , ale pre celú Európu.

Vo Francúzsku  platí - všetky cesty vedú do Paríža. Najnovšie však  aj do Strassburgu.

Francúzsko pozná len jedno hospodárske i kultúrne centrum  - je ním Paríž. Keď však chce Francúz robiť obchody v Nemecku,  tak musí takmer zúfať na nemeckom federálnom systéme. Vo Francúzsku  sa väcšina biznisu odvíja v Paríži, pričom v parížskom departmente žije až pätina obyvateľstva Francúzska. Tomu je prispôsobená aj dopravná infraštruktúra, ktorá je zo  všetkých smerov do hlavného mesta výborne vybudovaná - nie  tak ale do miest francúzskej provincie.

Pre Francúzov má Paríž  oveľa väčšiu dôležitosť ako pre Nemcov Berlín.

Tento fakt znamená aj to, že centrálne postavenie Paríža sa odráža aj v politickom a  ekonomickom živote krajiny. Rozhodnutia sú robené centrálne  a ich realizácia je diktovaná zhora. V Nemecku je to nemožné  - pri dôležitých rozhodnutiach sa často hľadá najprv kompromis a až potom sa dosiahne zhoda. To je vo Francúzsku veľmi zriedkavé - kompromis má pre Francúzov neraz negatívne  zafarbenie.

Kto si chce získať pozornosť a záujem Francúzov pre svoje obchodné ciele, tak musí pôsobiť sympaticky  a kultivovane a mal by poznať aj niečo z ich histórie a kultúry. Francúzi  sú oproti Nemcom viac emocionálni a kto si ich emocionálne získa, tak ten už urobil dôležity krok smerom k svojmu cieľu. Je dôležité  sa  pozitívne ukázať po ľudskej stránke.

V prípade Nemcov je to zložitejšie. Kto chce na nich zapôsobiť a urobiť excelentný dojem, ten musí prejaviť silny intelekt, vecnosť argumentov a preukázať záväznosť a spoľahlivosť.

V Nemecku sa spečatí dobré obchodné rokovanie s partnerom až na záver obedom a či  večerou, vo Francúzsku sa obchod nimi začne. Francúzi  spájajú veľmi radi príjemné s užitočným. Obchody sa pohovoria  pri jedle - v Paríži to má veľmi starú tradíciu. Francúzsky  kráľovský dvor požadoval vysoké kulinárske umenie už dávno  pred revolúciou v roku 1789 a bohate pokrytý stôl, s vyberanými  lahôdkami platil ako prostriedok ovplynenia hosťa. Francúzi kujú svoje obchodné plány  a zámery s obľubou pri plnom stole. Neraz trvá taký obchodný  obed aj dve hodiny. Alkohol sa pije, ale vždy s mierou. Opilosť je pre  Francúza niečo čo striktne odmieta. 

Osa Berlín - Paríž je pre EÚ doslova životne  dôležitá a súčasný vzťah Nemecka a Francúzska možno oznaciť  za veľmi dobrý, a to je skutočne zázrak po tom, čo všetko sa v  nedávnej, ale aj dávnej histórii, v rámci nepriateľstva medzi  nemeckým a francúzskym národom udialo.